„Dve minútky a už som tam.“ Idem pešo z domu a Miška ma čaká pri zástavke s jej frajerom. Tak sa mi zdá, že tam ešte niekto je...blbosť! Asi mám halušky. „Ahojte.“ Nasadla som do auta. „Ahoj.“ Obaja naraz povedali. „Takže, Evi toto je Tomáš, Tomáš toto je Evka.“ Zoznámila nás Miška.
„Zasa meškáš, ale aspoň vidím že si niečo tvrdé určite doniesla.“ Prekrútila očami a ďalej bola ticho.
„Ja viem, troška som to prehnala s tým oblečením. A tak dačo som našla v ocovej skrýši. Dúfam, že to budú mať niektorí radi. Nepoznám okrem teba nikoho. Takže tak..“ povedala som.
„Po prvé troška to je malé slovo, lebo keď sa opijeme a nahúlime tak a škoda reči a po druhé... to je jedno čo donesieš aj pivko sa ráta.“ „Tak fajn.“ Dobre, možno má Michaela pravdu, ale netuším ani z ďaleka čo a kto tam bude...i keď možno vyzerám ako štetka a čo?! Mám to u riti! Ide sa žiť a to je hlavné.
„Ozaj a čo si všetko na pitie zobrala zo sebou!?“ spýtala sa Michaela. Ja som sa len šibalsky usmiala a zakývala som hlavou, že jej nič nepoviem. „Povedz, však aj tak to zistím...nebuď malá!“
„Ha! A budem, a budem!“ Miška sa z hlboka nadýchla a vydýchla. Celú cestu sme išli mlčky. Ja som trošku zadriemala, ale počula som o čom sa bavia. „Ty si sa zbláznil?! Ona nie je zazobaná. Aspoň tak nevyzerá, teda...nie! Vôbec to je pi..“
„Vravím ti, že z tajných zdrojov o tom viem...“ povedal. „Kto ti to povedal?! A aj keby bola čo to na veci mení?“
„No, len toľko že klamala.“
„To je blbosť! Nechajme to radšej tak.“ Povedala Miška.
„Kto je zazobaný?“ spýtala som sa. „Nikto, len jedna kamarátka.“ Odvetila.
„Aha takže nič podstatné. Ozaj Mišul a kde budem spať?“ „Hm...ako to príde. Podľa toho ako na tom budeš. Hehe.“
„Tak dík... nevadí a veci si mám..“
„Nechaj ich tu iba to najhlavnejšie si zober.“ Povedal Tomáš. Ja som prikývla. Tomáš zastavil, ani neviem kde som, ale tu to naozaj žije. Toľko svetla, muziky a...ľudí. Tá chatka je ale veľká. „Ahojte! Tu máte...“ Nejaký chalan...vyzeral ako slíž nám, mne a Miške hodil fľašu vodky do ruky. „Ako chlapče...teraz sme len došli ty trolol!“
„Ja som Matúš, ale trolol nie je tiež zlé. Ty si?“
„Eva.“ Odvetila som a napila som sa z fľaši.
„Poslušné dievčatko.“ Chytil mi fľašu a naschvál ju ešte zaklonil. Nestíhala som...jasné všetko to šlo na tričko teda aj pod tričko do podprsenky. „Ty fác! Čo robíš?! Ukludni sa...Hen kde to mám..“ „No a čo, môžem ti to utrieť. Jazykom.“ Zasmial sa.
„Áno to by sa ti páčilo. Ach, kde sú ostatní?“ Matúš nič nepovedal, len ma zobral za ruku a išli sme do chatky. Ani neviem kde sa vyparila Miška s Tomášom. Sakra však ja tu nikoho nepoznám. Milión ľudí...väčšia väčšina chalanov a kde tu nejaká žena. „Kde je Miška?“ spýtala som sa. Matúš pokrčil pleciami. „Však tu nikoho nepoznám.“
„Spoznáš. Poroste improvizuj. Myslím, že to ti ide dobre.“ Tak fajn ako povieš Matúško. Ako sa mi dostala slivka do ruky? Nevadí ochutnáme. Fúj! To je strašné. Nevadí dám si ešte. „Tu máš whisky.“ Dajaký človek mi to dal do ruky. „Dobre. Na ex!“ To bolo divné...ešte v tom dačo muselo byť. „Jéj, ahoj Evi. To som ja Oliver.“ „Kto?! Ahá, už si spomínam. Ten divný úchylak.“ Zasmiala som sa. „Poď tancovať.“ „Dobre, prečo nie?!“ V ruke som si našla fľašu absinthu. Nie je to zlé, je to také horkasté a bylinkové. „Daj aj ja si dám.“ Povedal Oliver. Stiahli sme celú fľašu. Tancujeme tak ako príde...trieme sa každý o seba. Proste je to úžasné. Nejako sa mi síce zahmlieva pred očami. „Už je dosť hodín. Nemali by sme už ísť. Sme na parkete už len my dvaja.“ Povedal Oliver. Ja som na jeho slová nereagovala. Cítim sa dajako divno. „Poď Evi, ideš k Matúšovi domov spať.“ Povedala Michaela. „Everybody singing oh, oh, oh! Fajn poďme.“ Miška ma zobrala do auta. „We are crazy people!“ Vtom momente som zaspala.
„Ku*va moja hlava! Koľko je hodín a kde to som?!“ zobudila som sa v neznámom prostredí s “opicou“ na hlave. Všetko ma bolí a jediné čo si pamätám je Oliver a ten otrasný absinth. „Nekrič! Je desať preč. A si u mňa doma. Ta košeľa je bráchova.“ Povedal Matúš. „A kde sú v riti moje šaty?!“ „No, tie sú už nepoužiteľné. Včera si ich pekne vymaľovala dúhovými farbami. To ti môžem povedať.“ Matúš sa smial. „Super a čo si oblečiem keď...sakra, matka ma zabije! Čo už...nič! Kašlať na to. Môžem sa u teba osprchovať. Smrdím ako..“ spýtala som sa. „Bezdomovec?! Hovno?! Záprdok?!“ podpichoval ma.
„No ha, ha, há! Ale máš pravdu všetko dokopy.“ Vyskočila som z postele ako naspeedovaná veverička. „Čo sa ti stalo? Dostala si kŕče?“ „Nie ty trotl. Tvoj brat je Jakub? Teda prezývaný Jacob?“ Vystrašene som sa ho pýtala. „Áno a čo má byť?“ odpovedal. A som v riti. Jakub prezývaný Jacob, je môj kamarát s ktorým sa bavím už viac než rok, ale len cez internet či skype pretože sa vždy vyhováral keď sme mali ísť von, že nemôže lebo to, lebo tam to. A ja som teraz u neho doma. Mňa asi... „Už ste hore?!“ spýtal sa Jake. Keď som ho zbadala až som dostala zimomriavky. Naživo je krajší! „Ahoj ja som Jakub.“ Podal mi ruku. Ja som onemela, ale nejaký kúsok môjho nervu ktorý sa z hlavy dostal do ruky proste zdvihol a podal mu ju. No nepovedala som nič. „Ty si?“ spýtal sa. „Jaj, no Eva.“ To je trapás. Čo si ten trolol na mňa nespomína. „Jakub daj jej nejaký uterák. Ja sa idem najesť.“ Matúš vyšiel von z izby. „Ty si sa úplne zbláznila?! Ako si toto mohla spraviť. Ešte šťastie, že rodičia a môj mladší brat sú preč.“ Začal mi dohovárať Jake. „Akože tebe na mne záleží?“ odvetila som.
„Možno, ale ide o to, že si sa mohla zabiť. A proste...nechcem už ani na to myslieť. Tu máš uterák. Vieš koľko krát ti volala mama?“ „Prepáč už sa to nestane. Teda ak ťa vtedy budem zaujímať tak to budem robiť stále.“ Odvrkla som a zvliekla som si jeho košeľu, dala som mu ju do ruky a zobrala som si uterák. Bola som len v spodnom prádle. Jake si moju postavičku premeriaval tak ako ešte nikto. Cítila som jeho pohľad aj zozadu. „Rovno a doprava..“ „Ďakujem.“ Povedala som.
Tá sprcha je úžasná! Ani teplá ani studená taká akurát vlažná voda steká po mojom tele. To je úžasný pocit akoby som zo seba dávala všetky problémy preč nie len špinu. „Poď, už máš raňajky hotové.“ Povedal Jacob. „Idem!“ odvetila som. Dala som si, len spodnú bielizeň a z uteráka som si spravila tzv. šaty a išla som. „Prečo si polonahá?!“ „Ako keby si to nechcel Jakub.“ povedal Matúš.
„Nemám si čo obliecť.“ Odvetila som. Jake mi hodil košeľu naspäť. Tak ja som si uterák dala dole a začala som ho provokovať, len mi to nevyšlo tak ako by tom chcela.
„Fú, tak také skvelé raňajky som ešte nemal.“ Vykríkol Matúš. „To sa musíš obliekať tu?“
„Bože čo máš stále za problém. Posledný gombík. Hotovo!“ „Vieš Evi, niekedy sa obávam či nie je na chlapcov. To si nevšímaj. Určite má absťáky a..“ „Matúš ty buď ticho a jedz. A nemám žiaden problém, všetko je úplne v poriadku.“ Ironicky povedal Jake a zobral si tanier s raňajkami a presunul sa do obývačky. „Super. Tento deň už nemôže byť horší.“ „Tu máš.“ „Čo to je?“ „Na hlavu.“ Zdvihla som obočie a zapila som taký divný priesvitný liek v tvare malého gombíka. Raňajky boli sýte. Bábovka s mliekom či párky či rôzne iné dobroty. No mne je zle zo všetkého. „Dojedz, zbaľ si veci a potom pôjdeme. Dobre?!“ Nasrdene povedal Jake ja som len prikývla a išla som sa zbaliť.
„Hotovo, môžeme ísť.“ Jacob zobral kľúče od volva a nasadli sme.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár