Zmenila sa. Už nie je tou čo predtým... To žiariace, lásku a nádej rozdávajúce dievča. Tá usilovná veselá žiačka ako kedysi, ktorá nosievala domov stále len včeličky, hviezdičky alebo jednotky. Už sa neusmieva na všetky strany, nevyžaruje iskrivé vibrácie vôkol seba, ani ju nezavalia prívaly optimizmu. Už netúži po láske, nechce mať myseľ zahalenú falošnými a jednostrannými citmi. Netúži po princovi na bielom koni, ktorý ju vytrhne z ponurého, tmou zahmleného života.
Netrápi ju, že priatelia o ňu nestoja. Netúži byť súčasťou víru diskoték, barov a kolotoča alkoholu. Už nemá chuť presviedčať samú seba, že všetko bude dobré, že sa to zlepší. Len bezducho vyčkávať na nechodiacu nádej ukrývajúcu sa v nedohľadne. Čakať, že na konci cesty je svetlo, ktoré ju čaká a naznačuje nový, lepší začiatok; a zmena sa dostaví.
Nebaví ju počúvať krik a znášať výkyvy nálad spolubývajúcich, ich vražedné, pohŕdavé pohľady. Len preto, že je trochu iná, trochu viac uzavretá kvôli všetkému, čo prežila. V tú noc, keď stratila zmysel života. No nik sa zároveň nepýta prečo. PREČO?
Nič, žiadna otázka, žiadna odpoveď. Stáva sa bezvýznamnou časticou jej ešte biednejšieho sveta. Už nechce cítiť, že v očiach druhých nie je dosť dobrá, že nemá byť na čo hrdá. Je len malou bodkou, ktorú si nik nevšíma. Iba chladnou mlákou na chodníku, ktorej sa buď vyhýbajú, alebo po nej šliapu. Je osamelá. No cieľ má jasný. Už nebude na obtiaž.
Myšlienky jednoznačné... majú namierené k večnému spánku...
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
gabushka
11. 8.augusta 2009 20:29
napísané jednoducho a priamo, ale páči sa mi to ..je to pekné
Napíš svoj komentár