Jedného dňa sme zmizli.
Celý týždeň sme tu boli a v nedeľu...
Puf...
Samota osirela.
Odišli sme naľahko, akoby sme už nemali síl ďalej všekto vláčiť.
Krátko sme tu boli a ešte kratšie sa nám to zdá, keď trielime ulicami,
ako vánok, ako prvý sneh sa dvíhame k prievanu,
ako truhlice s perlami bublinkujeme do prázdna....
Tak krátko si tu bol ty a ja.
Krátko sme sa rozprávali,
krátko sme sa poznali,
krátko milovali a krátko žili.
Všetko teraz kypí z hrnca a posiela nás preč.
Celý týždeň sme sa smiali a v nedeľu....
Puf....
Svet sa zastavil, už sa netočí, už nevýri.
Len my.
Blískame sa na oblohe a dudreme po sebe na diaľku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár