Že mávam rukami, akoby som popri chôdzi prášila koberce?
Alebo moje nohy? Tou kratšou poriadne nedošľapujem.
Možno sa hrbím a v tom je ten problém.
Vlasy pririedke a prikrátke, prsia primalé.
Zlý dojem a nevyberané správanie.

Som plná protikladov, mením názory, kazím zábavu a prinášam nešťastie.

Vyrástla som v lese, huby a machy ničia moju pokožku a telo sa mi rozpadáva z dňa na deň.
Občas vo vetre stratím ďalších pár vlasov.
Ešte niečo ti vadí?
Jediná chyba ktorú mám? Že mám nespočetné množstvo chýb?
Dokonalosť mi do vienka nespadla.

Som sama. Narodila som sa celá, žiadna druhá polovička ma už nedoplní.
Ani ty.
Hoci som sa snažila zo seba ukrajovať,
fajčila som a pila, škodila si, trhala som si kožu a vlasy,
nejedla som.

No nesadli sme si a nech som robila čokoľvek, vždy ma niečo škrelo v tom našom skladaní.

A je z toho komédia, keď sa pozriem na teba,
ako si pribral, len aby si ma vyplnil.
Ako ti zhustli vlasy a pokožka zhrubla.
Zuby sa ti vyrovnali, dorástli ti fúzy.
Je z teba iný človek,
taký veselý a vyrovnaný.
Si objektom túžob, si snom, kým ja som duch.


Spolu sme sa zmenili.
Spolu zostaneme každý sám.

 Blog
Komentuj
 fotka
miaja  21. 5. 2013 13:06
posledná veta
Napíš svoj komentár