stále sme len dve sedeli v daždi.
Ja.
A potom niekde na druhej strane tej nekonečnej lavičky moja myseľ a bola tak vzdialená odomňa.
Poobliekaná v troch svetroch,
lebo ešte stále je príliš zima na krátky rukáv.
Ja.
A moja myseľ.
Zakývala som jej.
Po lícach mi stekala rozmočená očná linka.
Zíde z očí.
Zíde z mysle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár