povedal si, že zostarneme spolu.
a ty starneš a starneš.
bezo mňa.
potom si náhle uvedomíš komickosť všetkých situácií. tvoj smiech je trápny. veď... bol si iný a mne si sa celú dobu zdal ideálny...
šatku si si strčil do vrecka. je príliš spomienková. a ty nemáš rád spomienky. rovnako ako ja riešenia. preto si to nechal tak. vývoj poznaní a myšlienok, vývoj nás.
to celé si okašľal iba preto, že JA to nemám rada. to celé si okašľal ale možno aj preto, že ty MŇA už nemáš rád.
do kelu s tým!
lenže ja spomienky milujem! ja bez nich neviem žiť! a keď v nich stále figuruješ, tak sa nečuduj pohľadom! nečuduj sa priveľkému záujmu a neskutočnému počtu otázok!
ja som predsa tiež len človek!
... prepáč. poslednú vetu som si mohla odpustiť. aj mňa sa dotkla ....
vieš, je celkom iné o tebe hovoriť a snívať. akoby som mohla niečo napraviť. lenže ty si už celý hrdzavý. (aj keď tá farba ti skutočne sekne.)
tak vidíš. o čo sa snažím? reaguješ stále rovnako. je ti jedno, ako dlho tu ešte budem stáť.
s tou tvojou kamennou tvárou sa ale ďaleko nepohneš.
vlastne...aj tak sa nikam nepohneš. a ja tu budem stáť večne. neprežijeme univerzum, neprežijeme seba. prežijeme iba my. to nám musí stačiť....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
moouselet
7. 1.januára 2010 19:27
veľmi pekné
2
keď sa tomu tučnému nakoniec tá noha vyslobodila spod sedadla, tak zarval, že karavány nelietajú. a celé kino bolo hore nohami. alebo dole hlavou. uhol pohľadu. alebo názoru. pohľad na názor. toasty!
Napíš svoj komentár