Pri spomienke na teba sa mi toho vybaví veľa. Sú to už skôr útržky, ktoré si šijem imaginárnou ihlou a bojím sa ich pustiť z ruky. Mohli by zmiznúť, ako spomienka na tvoj hlas.
V jednej chvíli ťa tlačím do triedy a ty mi nadávaš, aká som sprostá. V druhej chvíli ti spievam v tvojej izbe piesne a ty ma hodnotíš.

Sedíme tam a hráme sa s bárbinami. Odmietam s tebou vymeniť Isabeline fialové šaty s čipkou, bola to moja najdrahšia barbie, ktorej keď som stlačila náhrdelník na krku, tak začal spievať a svietiť. Rozprávam ti o nejakej telenovele, ktorú som zhliadla a netušila som, že to bol Divoký anjel. Jedného dňa si došla ostrihaná do školy podľa Natalie Oreiro (mala si tú ofinku do špicu, ktorú si ona dala k druhému albumu).
Po čase si s tebou vymieňam obrázky z rôznych telenoviel, namotala si ma aj na latino hudbu. S obdivom hľadím na čierne krídlo v tvojej izbe a túžim vedieť hrať na ňom, tak sa prihlásim na klavír.

A si to práve ty, kto mi podáva prvýkrát playstation do ruky a ja si tak túžobne chcem zahrať Crasha Bandicota. Moja radosť trvala asi minútku, kým pre mňa neprišiel otec.
Si to práve ty, za kým utekám zo školského výletu a už si nespomínam, prečo vlastne.

Tvoj mladší brat sa v izbe jaší s tvojou mladšou sesternicou. A vonku vždy čaká váš dalmatínec „Palko“, ak si správne pamätám jeho meno. Si to ty, kto za mnou príde, keď sa opieram o okno počas triedneho večierku a necítim sa dobre. Doteraz nechápem, ako sa ti podarilo vysánkovať Lucku, aby sme my dve boli spolu v jednej skupine na fyzikálnych praktikách. Spoločne čelíme obvineniu, že sme pokazili meter, ktorí mali pred nami chalani. Ty máš po fyzikálnych praktikách problém stíhať klavír.

Vyvaľujem oči, keď mi ukazuješ obrázok Natalie Oreiro, na ktorom má na bradavkách nalepené hviezdice. Pýtaš sa ma, či by som to nosila, keby to bolo v móde. Sebaisto prehlásiš, že ty áno. V triede sedíš predo mnou a práve fičí móda lesklých tričiek s haďou potlačou. S Alou si robíme srandu, že ťa zatiahneme na Wcko a tam ti to tričko šlohneme. Jedného dňa si do triedy nakráčaš v kožených gatiach a ja som už vtedy dlhú dobu po nich túžila. Vehementne odmietaš nosiť podprsenky pod tričkami.

Na hodinách fyziky praskne, že si opísala domácu odo mňa, nebyť toho, že som zle premenila jednotky. Zaklameš, že sme úlohu písali spolu u teba. Na hudobnej nás učiteľka núti, nech ideme zahrať na klavíri pred triedou. Obe túto možnosť odmietneme. Ty sa na to necítiš a ja na to ešte nemám dosť skúseností.

Prichytíš Eriku, Simonu a Natáliu ako hrajú scénku z „Keď budeš moja“ a na druhý deň mi o tom so smiechom rozprávaš. Dostala si krámy a bojíš sa, že ťa učiteľ telocviku bude nútiť pri vážení ten hrubý sveter dať dole. Posmeľujem ťa, aby si mu povedala o čo ide, že to isto pochopí. Z telesnej odídeš, lebo sa necítiš dobre a ja mám za úlohu pamätať si tvoju výšku a váhu – 158 cm a 44 kg. Vidíš, nezabudla som.

V tvojej skrinke obdivujem farebné trblietavé gély v kelímku a tmavý rúž.
Jedného dňa si sťahujeme ľavice na prízemie, lebo vyjsť na najvyššie poschodie dá zabrať aj nám, nielen tebe.
Na Vianoce si želáš miesto mydielka, španielsky vreckový slovník a tak jeden kúpim sebe a druhý tebe. A ty mi daruješ čiernu plyšovú sliepočku. Delia Fiallo, jazmín, červená a dievča, ktoré chcelo byť egyptologičkou. Jedno popoludnie si ma tak presviedčala, že transplantácia srdca by pomohla, že som tomu verila, až kým mi moja mama nevysvetlila, že sa to operovať nedá.


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár