„Veľmi nenápadne“ si mi neskôr zisťovala, či sa mu nepáčim. Povedal ti, že sme obe sprosté a v podstate mal aj pravdu. Dovtedy mal tie najkrajšie tmavohnedé oči a čierne vlasy, čo som videla. Každý pohľad na neho z diaľky bol dokonalým šťastím. Keď prešiel okolo na chodbe a my sme mu s kamarátkami vymysleli prezývku „brunet.“
Na škole bol nový a z nenápadného milého chalana sa stal sebavedomý frajer. Vyšvihol sa na najlepšieho atléta na škole, aj keď učenie mu moc nevoňalo. Ja som bola presne opačným typom, športovo maximálne nenadaná, ale so žiadnym predmetom som nemala vážny problém. Každý rok som skúšala olympiádu z iného predmetu. Od piateho ročníka som si bola vedomá, na ktorú strednú chcem ísť a že do toho dám maximum.
Denne som na neho narážala počas prestávok v škole, občas u teba doma hral niečo na playstation. Raz jeho trieda šla s našou na kúpalisko. Tých signálov bolo nespočetne, aby si všimol, že mi nie je ľahostajný. Bola zima a ja som bola s babami v 49ke, kúpila som si oranžový lesk na pery s vôňou vanilky. Išla som s kamarátkou. Stretli sme chalana, ktorý sa na neho podobal, ale čiapka nás zneistila. Keď som sa otočila za nim, všimla som si, že sa otočil tiež. U babky na gauči som sa myšlienkami vracala k tomu okamihu a boli mi jasné, že už to vie. A tak prišiel čas niečo spraviť.
Jedného dňa som spravila prvý krok. Vedela som, že z toho nič nebude, ale musela som to zo seba dostať. Príliš dlho som držala v sebe, čo k nemu cítim. Napísala som mu Valentínku, ktorú som mu poslala do triedy. Vo Valentínke som napísala, že by som bola rada jeho kamarátkou. Nič viac ako kamarátstvo som ani neočakávala. Pred očami spolužiakov roztrhal Valentínku. A ja som bola na ceste oslobodiť sa z tejto jednostrannej náklonnosti k nemu.
Po čase si našiel priateľku na našej škole. Ich vzťah však netrval dlho, okrem nej sa vláčil za ruky aj s niekým iným. Natália, ktorá mala vedľa neho šatňu mi jedného dňa povedala pravdu, ktorú som mala počuť. Bolo vidieť, že ma chcela chrániť pred tým. Prechádzali sme sa večer po meste a ja som to z nej vytiahla.
Nechcel ma, pretože som bývala na dedine, aj keď som bola pôvodne z mesta, nepáčilo sa mu, že nenosím značkové veci a posledná vec, čo mu vadila boli okuliare. Bolo to vonku, nebola som dosť reprezentatívna pre chlapca, ktorý bol zhýčkaným synom podnikateľa, čo som však o ňom dlhú dobu netušila. A mne sa postupne začal znechucovať. Aj keď Lenka tvrdila, že keď sme odchádzali z nemčiny, tak si ma zozadu obzeral. Možno mu len robilo dobre vedomie, že o neho prejavila záujem baba staršia o rok.
Na strednej som len o ňom počula, že sa dal na fet a na drogy.
Ako 16ka som ho znovu stretla a usmieval sa na mňa takým bezočivým spôsobom.
Keď som začala chodiť na výšku, tak som mala pocit, že som ho stretávala na stanici. Nebola som si však stopercentne istá, či je to on.
Neskôr mi chlapec, ktorý sa na neho nápadne podobal, nechával vždy prepitné, keď som mu blokovala v Tescu.
A ty si možno až príliš neskoro zistila, ako mi vtedy zlomil srdce. Bola si to však práve ty, ktorá sa mi dala silu zabudnúť a pohnúť sa ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár