Myslím, že naša triedna nám už prvý rok, ako si prišla do tretieho ročníka vysvetlila, že máš problémy so srdcom. Pre mňa to nebolo nič nové. Žila som pár rokov s tým, že moja mama má choré srdce. Roky ma pripravovala na to, že sa môže stať hocičo. Možno som v tebe videla ju. Chcela som ti pomáhať, chrániť ťa a stáť pri tebe.
Ty si sa s chorým srdcom narodila. Srdce mojej mamy ochorelo v deviatich rokoch po niekoľkých angínach a reumatických horúčkach. Moja babka jej to občas dávala vyžrať. Na strednej škole na ňu spolužiačky nebrali tiež ohľad.
Tvrdiť, že naše priateľstvo bolo bezchybné a že som nikdy ako priateľ nezlyhala by bolo klamstvo. Možno ma to trápilo tak dlho, lebo som potrebovala tvoje odpustenie, že som neurobila viac. Vždy sa dá urobiť viac a hlavne vedieť, že si mi odpustila, to čo popíšem v nasledujúcom odseku.
Vedela som, že naše mamy boli spolužiačkami na strednej. Pamätám si doteraz ten obraz, ako som šla za mamou do mojej izby. Niečo upratovala a bola pri tom nervózna. Celkovo mala zlú náladu. Tak som sa pýtala, čo je vo veci. Na triedne výlety si s nami nemohla chodiť. Avšak vtedy boli naši pre mňa po jednom takom výlete a naše mamy sa rozprávali. Z mamy vykĺzlo niečo také, že tvoja mama jej robila na strednej zle, presnejšie „peklo zo života“, aj keď vedela, že má problémy so srdcom a že to, že ty si tiež takto chorá sa jej vlastne len vrátilo. Nakazená hnevom a smútkom som ti to na druhý deň vyčítavo povedala. Zostala si v šoku, tak ako ja deň predtým. Na druhý deň si mi oznámila, že tvoja mama nevedela o chorobe mojej mamy. Moja mama však tvrdila, že to nie je pravda. Ja som to už ďalej neriešila. Mala som jedenásť rokov, ani som netušila, ako veľmi ti tieto moje slová mohli ublížiť. Vidím to až po rokoch. Nech bolo medzi nimi dvomi čokoľvek, ty si za to nemohla. Chcela som ťa chrániť pred ostatnými, kto ťa ale chránil predo mnou?
Druhý náš konflikt vznikol kvôli banalite. Ja som sa nasrala prvá. Vysvetľovala som niečo spolužiačke. Ty si prišla a prerušila si ma. Tak som sa ofučala. Nebavila sa s tebou. Pred Alenou som potom na teba nadávala, že si drzá po mame. Neskôr som za tebou prišla a udobrili sme sa. Inak sme sa my dve hádať nezvykli.
Túto noc odkladám zo srdca jeden veľký balvan, ale nadýchnuť sa zhlboka je stále ťažké.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Najtazsie rany su nozom slova do srdca. Aj ked sa rany vyhoja, jazvy ostavaju. V podvedomi, v srdci.
Napíš svoj komentár
Netreba na to radšej myslieť ani spomínať.
Slová su ako nôž! Keď zatnú do druhého vzniknú rany a tie keď sa aj vyliečia ostanú jazvy!
Tie keď rozjatruješ vzniká bolešť odznova!