Vietor mi dnes učesal myšlienky. Musím uznať, je do trochu drastický kaderník po troch hodinách spánku. Ale aspoň kvalitný. A to sa cení, pri tom guláši čo mám v hlave je to priam majstrovské dielo. A to ešte nie je tomu usporiadavaniu myšlienok koniec.

Ešte stále som neprekonala fázu, v ktorej potrebujem objatie ako soľ. A neverili by ste, koľko ľudí sa našlo, ktorí mi už objatie sľúbili. Aj tak dobre viem, že napísať je sakra ľahké. A ja tak potrebujem skutočné, nefalšované objatie. So všetkým čo má obsahovať. Lásku, bezpečie, nehu, priateľstvo...u niektorých vieru, u niektorých vášeň u niekotrých by malo dokázať dať človeku pocit, že je jedinečný a nenahraditeľný. Iba jeden dotyk. Telo, dve ramená, hruď či plece na ktoré si človek môže zložiť hlavu a zabudnúť na to, že svet je zlý. Alebo nie zlý...skorej taký reálny. Taký aký si ho nepredstavujeme...

No dobre viem, že zostane pri prísľube objatia. Nedostanem ani jedno. Dobre, možno jedno. Maximálne dve. A tým to hasne. Ľudia veľmi radi príjmu ponúknuté bezpečie a teplo srdca keď ich objímete vy. Ale keď majú ten kúsok srdca prenajať či požičať dakomu inému oni, tak je to už o niečo ťažší oriešok. To už im ide ťažšie. A ja tu žobroním, prosím, líškam sa i vyhrážam, vysmievam i dúfam a modlím sa...Všetko kvôli troche ľudského tepla a dobra.

Vietor mi učesal myšlienky. Takže už nebudem prosiť. Objatie, nefalšované a pravé, si človek nevynúti ani nevyprosí. Tak ako si nevyžobre lásku od osoby, po ktorej túži...tak ako neprehovorí smutného človeka bez sebadôvery k tomu aby si uvedomil, že nie je všetko čierne a veriť si treba...Človek musí chcieť sám. Nemôžeme prinútiť nikoho konať proti jeho vôli.

A tak idem von, pokecám si s vetrom zatiaľ čo on bude čarovať s tužidlom a gélom, aby prinútil myšlienky zostať na svojom mieste. Tam, kde patria. A budem čakať...

 Blog
Komentuj
 fotka
nicmanenapada  10. 4. 2010 10:25
Ehm! Neviem kto sa tu tak ponáhľal na 32!
 fotka
athelasil  10. 4. 2010 10:40
... ...len tak trochu k veci aj od veci...ja som ta vo stvrtok objala sama...a aj zas ta chcem objat...ano len to pisem...ale ked si daleko TERAZ
 fotka
sisska  10. 4. 2010 10:55
ja by som ťa objala. nefalšovane
 fotka
george90  10. 4. 2010 11:09
"Človek musí chcieť sám. Nemôžeme prinútiť nikoho konať proti jeho vôli." ani nevieš, ako si sa trafila. Presne na toto som prednedávnom myslel...



"No dobre viem, že zostane pri prísľube objatia. Nedostanem ani jedno." budúci víkend...aj keby Zetory padali. Sľubujem. A ty vieš, že ja sľuby plním
 fotka
mirkova  10. 4. 2010 13:19
ja už viem, prečo ťa nikto neobjíma - boja sa toho žraloka, čo máš na pozadí
 fotka
eleanor  10. 4. 2010 13:26
mojaaaa kedy sa stretneme ta udusim ako ta vystiskam....
 fotka
majuri  10. 4. 2010 15:42
nikdy nebudes stastna ked sa budes spolihat na druhych, najprv sa treba naucit byt samostatne stastny bez potreby druhych az potom to nebude az tak boliet ked nedostanes to co si zelas
 fotka
alysia  10. 4. 2010 16:48
pri tebe jeden slub uz drzim takze slubujem dalsi ... mas u mna more objati uz sa len konecne stretnut a zadusim ta laskou a nehovorim to len tak po precitani blogu, ale fakt mam uz dlhsie chut objat niekoho a ty si jedna z ludi co ma napadli
 fotka
eli19  10. 4. 2010 21:56
"tak ako neprehovorí smutného človeka bez sebadôvery k tomu aby si uvedomil, že nie je všetko čierne a veriť si treba..." no tak tejto vete neverím,... ale je fakt že ludia v prvom rade musia niečo chcieť sami,....
10 
 fotka
armita  14. 6. 2010 14:07
krásny blog , naozaj máme spoločné myšlienky...aspoň som sa v tom mohla vďaka tomuto utvrdiť viac ako som si myslela doteraz...
Napíš svoj komentár