V jeden zimný deň som sa vybrala s maminou na vystúpenie našej dychovky, pretože dychovku veľmi obľubujem. Ale deň pred tým som ešte rozmýšľala, že či pôjdem alebo nepôjdem lebo vonku bolo veľa ľadu. Nakoniec som sa rozhodla a povedala som mamine: "Mami v sobotu má na námestí vystupovať dychovka a jedna nemenovaná ženská spevácka skupina ak by bolo možné chcela by som si to ísť vypočuť Mamina povedala, že dobre a spýtala sa ma, že okoľkej to začína a ja som jej povedala, že to začína o polštvrtej poobede." Okolo tretej hodiny poobede som sa začala chystať, aby sme neprišli neskoro na vystúpenie. Ja som už bola oblečená a mamina nevedela, že som už bola oblečená a kričí na mňa z obývačky, aby som sa obliekala a ja som jej povedala, že ja už som oblečená. Začala sa obliekať aj mamina a potom sme vyrazili po zľadovatelých chodníkoch na námestie kde mali byť vystúpenia. Dorazili sme tam desať minút pred začiatkom tak sme ešte išli niečo popozerať čo predávali v stánkoch a potom sme sa postavili tak, aby som si mohla lepšie nahrať vystúpenia. Bola nám veľká zima a mamina sa ma opýtala: "dáš si niečo na pitie?" Ja som jej odvetila takto: "Dám si vianočný čaj alebo neviem čo ešte majú." Potom mi mamina povedala, že či si nedám punč a ja som jej povedala, že si dám ešte som to nikdy nepila. Mamina mi to išla kúpiť a hneď sa vrátila ku mne a podala mi horúci kelínok s punčom, aby som si zohriala ruky. Ten punč mi veľmi chutil a mamina sa pýtala, že či je to s alkoholom a ja som jej na to odvetila, že áno či chce ochutnať a mamina mi vraví, že nie. Tak som pomaličky vychutnávala vôňu a chuť vianočného punču a potom, keď bol ešte teplý pohárik podala som ho mamine nech si zohreje ruky aj ona. Po vystúpeniach sme dlho čakali na betlehemcov z Detvy, ktorí mali vystupovať tiež na námestí no potom sme sa išli zohriať na wc lebo nám bolo treba a potom sme zase dlho stáli vonku až sme sa ich nakoniec dočkali. To čaro hriňovských vianoc by ste museli zažiť a vidieť čo robievajú u nás na podpoľaní betlehemci. Bola to sranda ako tam kričali a oferovali recitovali a spievali. No a keď sa to všetko odohralo zase nás čakali zľadovatelé chodníky, po ktorých sme sa vracali domov. Boli sme premrznuté ale ja som nič nechcela lebo som mala ísť ešte aj na skúšku so spevokolom. Tak som sa potom zohriala dosýtosti. Ale o skúške až v ďalšom článku.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
h8u  18. 12. 2013 23:21
pekne tesim sa na clanok o spevokole
 fotka
sarka50  21. 12. 2013 23:40
určite sem pridám článok o spevokole.
Napíš svoj komentár