Už žijem
A prečo som sa neozvala?
Pretože... Ale.. Začnem trocha inak. A inak to aj dokončím.
-----------------------------------------------------------
Nie každý príbeh má happy end a tento príbeh ešte svoj ani len end nemá, ja len, že viem, ako všetci čakáte (teda len niektorí) na to, čo sa bude ďalej diať v mojich rozsiahlych pokračovaniach jedného príbehu. A fakt, výstižnejší nadpis som nevedela vymyslieť.
Dom, byt, staré spomienky, to všetko sa pomaly mení aj u mňa. Tak isto ako sa zmenilo, ze som tu toľko nebola a snažila som sa na Vás myslieť, aj vymýšľať ďalšie vety a slová ku svojej poviedke. Áno, som si sama na vine, že som si s tým nešvihla. Nuž, čas je problém, ktorý pomaly riešim a učivá v škole mi zaberajú viac času napísať ich, ako sa naučiť.
presne tak, možno niektorí viete a možno niektorí nie, ale sťahovala som sa. A vďaka tomu som nemala internet, hoci počítać áno. Že som si mala dopredu písať poviedku?
Neexistuje.
Keby som písala všetko dopredu, ako by to jednoducho dopadlo, však? Akurát problém je v tom, že počítaču som sa snažila vyhýbať. Nuž, pravda je taká, že internet už mám a počítač ma neláka. Ale.. Posnažím sa
A budete mať v priebehu pár týždňov (ak sa múza preberie) ďalšie námety na kritizovanie
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár