Prší...
Na oknách bubnuje dážď.
Môj pohľad priťahuje,
Podobná vlasť.
Bojím sa...
Strach mi prúdi celým telom.
Vidím niečo,
Čo nie je mojim svetom.
V oknách zarosených,
Sledujem pohyb.
Pohyb ľudí,
Aj ten ma budí.
Takmer nedýcham...
Ako sledujem ich krok.
Nie som vo svojom svete,
Som len jeho otrok.
Hlbina bažín,
Tá láka ma viac.
Ako osoba po ktorej túžim,
Noc čo noc.
Osoba mne blízka.
Mŕtva i živá zároveň.
Nie, neblúznim.
Som zamilovaná, to viem.
Je to anjel, žije v mojich snoch.
Je to diabol, ktorého túžim mať dosť.
Je to človek, ktorý ma spraví šťastnou,
Je to on, kto nabíja ma vášňou.
Prší...
A ja plačem.
Moje slzy zaplavili celý dom.
A ja sa topím v ňom.
Som v sne, ktorý prežívam.
Som anjel, som s ním, som mŕtva aj živá.
Nie, ja nesnívam.
Ja nechcem.
Chcem byť anjel, ktorého vidím
Chcem byť diabol, ktorého chcem.
Chcem byť človek, mať ho na blízku.
Chcem ho mať v srdci, nie na javisku.
Všetko sa mení.
Šapito ma obklopuje.
V jeho vnútri cirkus
Na teba poľuje.
Putujem krajinou...
Moje sny sú živé.
Putujem snom...
Môj anjel ma zabije.
Neviem ťa nájsť!
V tvojich očiach cítim lásku!
Neviem ťa nájsť...
Nechcem stáť v hľadisku.
A ty sa zatiaľ vzďaľuješ.
Nie si môj, to neľutuješ.
Chcem byť s tebou,
Mne neujdeš...
Nesnívam...
Len dúfam, že nie.
Nesnívam...
Ukonči, prosím, moje trápenie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
twitty
17. 5.mája 2009 20:55
Páči sa mi to prelínanie reality a akéhosi snenia autorky... Pekne rozvinutá myšlienka... Pracuj na sebe ;o)
Napíš svoj komentár