„Áno, my. A nehovor tak škaredo s nami, môžeme ťa potrestať...“ Aashlee sa takmer zasmiala, ale ostala vážna. Podchvíľou si ich predstavovala, že vytasia preukazy a vyhlásia “FBI, ste zatknutá!“ pri tej predstave sa nechtiac uškrnula a potom hneď úškrn zakryla. „Je ti niečo smiešne, Joanne Whitterková?“ spýtala sa jej s chladom v očiach a pri tom sa falošne usmievala.
„Hej, vaše ksichty. A teraz odpáľte.“ Aashlee prešla popri Adriane a schválne ju drgla silno do ramena. Adriana zvraštila tvár, prudko sa otočila a chytila Aashlee za zápästie, ktoré jej mierne vykrútila.
„Tak, sranda skončila, Joanne! Teraz... Si sadneš...“ Adriana prisunula stoličku a hodila na ňu Aashlee, ktorá sa mračila na dievča, ktoré ju teraz držalo za zápästie a hovorilo dosť trhane od potláčanej zúrivosti. Aashlee si poslušne sadla a zasmiala sa.
„Nemala by si byť v postieľke, Adriana? Určite tvoje pätolizačky...“ mykla hlavou na Ivanu a Annu „O chvíľku v bdelom stave zaspia.“ Pri tom si všimla tie unavené oči dievčat „Asi ste dlho plánovali malý prepad na chúďatko zruinované, Joanne, a im sa plán nie a nie dostať do hlávky...“ Voľnou rukou si poklopkala po hlave a ešte raz sa zasmiala. Eva len pozerala, ruky mala vo vreckách a na perách nechápavý úsmev plný obdivu.
„Hráš sa na hustú?“ zavrčala červenovláska a otrčila jej päsť.
„Prepáč, ranila som ťa?“ zachichotala sa Joanne „To mi je ľúto...“ našpúlila pery a potom sa rozosmiala, trhla rukou, ktorú si vyslobodila. Prestala sa smiať, postavila sa a odkopla stoličku k dverám, tesne pri tom minula Evu. „A teraz som na rade ja...“
„Čo?“ zvolali nechápavo ako trio všetky dievčatá. „Ako to myslíš?“ teraz sa spýtala iba Adriana a v jej očiach sa odrazil strach. To využila Aashlee.
„Bojíš sa? To je dobre...“ Prikročila k Adriane o krok a schmatla ju pod krkom za jej elegantnú košieľku. „Odteraz tu velím ja. Nikto nebude pod nadvládou namyslených báb, ktoré si myslia, že sú najkrajšie na svete.“ Prudko štuchla dlaňou do nepripravenej Adriany a tá zletela na zem asi meter od miesta, kde teraz stála. „Teraz...“ Aashlee chcela čosi povedať, ale ozval sa zvonček pri dverách. Eva okamžite zareagovala a otvorila dvere, pred tým postavila stoličku a pozrela na príchodzieho. Ten sa však nechápavo pozrel presne do očí Aashlee. Na sebe mal veľký klobúk, spod ktorého nebolo vidno jeho tvár. Veľký a dlhý baloniak mal takmer po päty a na nohách luxusné čierne lakovky.
„Prajete si?“ ozvala sa Eva mierne nervózna.
„Ju!“ z ostra povedal neznámy človek bez vysvetľovania a ukázal na Aashlee.
„Mňa?“ ozvala sa Aashlee a ukázala nad seba, jemne zadýchane od toho zdvihnutého adrenalínu.
„JU?!!“ nechápavo sa spýtali všetky tri dievčatá, no muž si už priťahoval Aashlee očami k sebe. A ona ako zhypnotizovaná kráčala smerom k nemu. Vyšla pred dvere a muž ich zavrel.
„Kto ste?“ spýtala sa mierne vyľakaná dievčina.
„Ty veľmi dobre vieš...“
„Neviem!“
„Čítala si ten list?“
„Už viem...“ povedala sklesnutá Aashlee a vybrala z vrecka malý lístoček, ktorý rozložila a vznikol z toho akýsi divný papier. Rýchlo ho preletela pohľadom a len žmurkla a potom uprela veľké oči hnedej farby na toho pred sebou. Zložil si klobúk a povzdychol si.
„Pätnásť?“ spýtala sa takmer krikom.
„Áno...“ vzdychol si Bob.
„To nemyslíš vážne.“ Nechápavo sa ešte raz Aashlee pozrela na list pred sebou.
„Aashlee, čo si to vyvádzala? Ja som vedel...“ zatajil na chvíľku dych, akoby sa snažil predísť téme pred tým, a potom pokračoval tichšie „... Ja som vedel, prečo sa sem mám vybrať.“ Uprel na ňu svoje oči, ktoré boli v tomto svete hlboko modré.
„Koľko rokov si mŕtvy...“ Zahľadela sa na toho muža, či len chlapca, pred sebou.
„Dvadsať.“ Odpovedal stroho a nepozeral pri tom na Aashlee.
„Toto nie je tvoje telo, tvoja ozajstná podoba.“ Povedala a pri tom si ho premeriavala.
„Nie.“ Znova strohá odpoveď. V okne sirotinca sa zablysol tieň a bolo počuť šepkanie, ktoré pomaly ústilo do kriku.
„Takže si taký starý, ako ja?“ spýtala sa potichu, so zatajeným dychom.
„Prečo to robíš?“
„Čo?“
„Snažíš sa odísť...“
„Snažím sa niekoho zachrániť!“
„Snažíš sa odísť z pekla!“ zvreskol po nej Bob a pri tom sa jej pozrel tvrdo do očí. Z tých jeho pomaly stekali slzy... Nechcel to, rýchlo sa obrátil a chrbtom ruky si zotrel slzy.
„Bob...“ Zašepkala zlomená Aashlee.
„Musím ísť...“ Povedal bez dychu Bob a takmer sa už rozbehol preč.
„Nie!“ zastavila ho s výkrikom Aashlee, keď sa na neho pozerala. „Počkaj...“ zašepkala a prešla k nemu.
„Načo mám čakať?“ Spýtal sa jej a nasadil vážnu tvár. „Teba nemôžem prinútiť ostať v pekle. Miesto toho robíš nemožné. Tváriš sa ako idiot a snažíš sa niekoho zachrániť. Ani nevieš koho.“ Šepkal a pri tom bolo vidieť, že ďalší výbuch plaču ešte len prídeš.
„Bob, počúvaj ma... Povedz mi... Vlastne...“ rýchlo pokrútila hlavou a sadla si na schodíky. Plietli sa jej slová, chápala ho, ale zároveň nechápala. „Aký je tvoj príbeh?“ spýtala sa nakoniec potichu a zahľadela sa mu hlboko do očí....
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár