Sledujem teplo v mojej hlave, ale nič nevidím.... kráčam po koľajniciach, zakopávam, padám, nikoho necítim, všade je prázdno... kde je to svetlo! Už aby tu bol koniec...
Kráčam, snažím sa našľapovať, ale čo krok to sklamanie... ďalší pád na koľaj... Vstávam a krvácam zo slepých očí, krv mi steká po tvári, zas len vrážam do steny tunela. Zas cítim zem, dno, ničotu v ktorej som... Zrazu počujem hlas, krásny hlas z diaľky ma volá, a cítim jeho teplo... bežím oproti a v tom.... Vlak...
Nič to zas vstávam idem ďalej, čakám ktorý hlas mi chytí ruku a vyvedie ma von. Čakám, hľadám, ohmatávam temné steny nekonečného tunela, z tých útrap, odrenín, krvi ktorá neprestáva tiecť z mojich očí, duše, snov ja čakám kým aj mne niekto pomôže. Zas vlak, zrazil ma na zem a zas ležím a neustále krvácam z očí...
Ale Koho to Zaujíma... Koho...
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
capricorn
17. 5.mája 2009 16:36
bežím oproti a v tom.... Vlak...Nič to zas vstávam....moja škodoradosť ma prinútila vybuchnúť smiechom ale inak veľmi smutné blbá nálada?
Napíš svoj komentár