v plytkých očiach poplach,
zvon kostolnej veže
prebúdza v tebe letnú túžbu.
vidím ako klesáš ku dnu,
keď sa ponížene smeješ
na fazóne jeho múch,
smelosti jeho slov,
stoj čo stoj ťa dostane.
zúfalo a trúfale
si pýtam tvoje číslo,
nebo zmizlo,
ako mydlo si ma zliala zo seba
medzi dennú špinu.
so šťastným úsmevom obchádzaš moje ja,
očami hltám aspoň vôňu,
verím, popáli ti prsty.
som príliš hrubosrstý
aby som chápal,
vo vnútri cudzí zápal
ženie a mňa nevidíš,
preto ťa čakám a sledujem keď spíš,
zo stromu spoza tvojej izby,
v americkom filme o dvoch ktorí zmizli
zo vzájomného života:
Obaja sa milovali tak, až ich úžasne sa budujúci vzťah,
stroskotal.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bizbilio
11. 6.júna 2012 20:20
veľmi sa mi to páčilo!
2
prežívaš akési nové obdobie? niečo je inak? cítim nový podtón. možno to je paranoja.
3
...fááájn!
,,zúfalo a trúfale
si pýtam tvoje číslo,
nebo zmizlo,
ako mydlo si ma zliala zo seba
medzi dennú špinu."
,,zúfalo a trúfale
si pýtam tvoje číslo,
nebo zmizlo,
ako mydlo si ma zliala zo seba
medzi dennú špinu."
Napíš svoj komentár