Sonya priam cítila Darrellovu nevraživosť vo vzduchu, keď sa dvere výťahu zatvorili. Vedela, že ju túžil zabiť vlastnými rukami, pomaly, aby si bol istý, že sa jej pre tento krát zbaví... Myslela na to celou cestou dole do garáže a usmievala sa. Nemohla si pomôcť, bol to pre ňu blažený pocit, vedela, že znovu žije, ale len napoli... Kým bola s Angeliným duchom v jednom tele, jej moc sa nemohla úplne vrátiť... musí sa jej zbaviť...
Keď Darrell videl, kde výťah zastavil, vydal svojim mužom rozkaz a ihneď sa vybrali dole do garáže. Jeden z nich ťahal so sebou aj Aleca. Vlkolaci boli rýchli a o niekoľko minút boli dole.
"Sonya!" skríkol strašným hlasom Darrell, až sa rozozvučala celá garáž. "Viem, že si tu, nám neujdeš... cítim ťa! Poď von a možno neublížime tvojmu priateľovi... či priateľovi tvojej hostiteľky?"
Sonya sa vtedy skrývala za veľkým nákladným autom. Ešte nestihla ujsť, boli príliš rýchli, ale nebola ďaleko od východu. Keď začula Darrellove slová, Angela ju z vnútra donútila vykuknúť spoza nákladiaku. Ich telo sa striaslo, keď Angie uvidela Aleca v rukách vlkolakov. Sonye to bolo dosť nepríjemné, jej bol ten chalan ukradnutý a predsa cítila ten strach. Lenže Angele patrilo toto telo, a aj keby sa Sonya pokúsila o útek, ona by jej v tom zabránila, preto nemala inú možnosť a vystúpila zo skrýše.
Keď ju Darrell uvidel, uznanlivo, no po pravde aj prekvapene, sa na ňu usmial.
"Bola si dobrá Sonya, takmer si sa mi vyšmykla z rúk... ale to dievča v tebe je ešte stále silnejšie... ona vie čo sú to city..." povedal jej výsmešne. Jeho poznámku sa pokúsila ignorovať a sebaisto sa naňho uškrnula, čo Drrella naštvalo.
"Mýliš sa, Darrell. Riadim ja a život toho chlapca je mi ukradnutý... on ma sem dostal, môžeš ho zabiť! Urobíš mi tým len službu, aspoň si nemusím špiniť ruky ja," hovorila to priam výsmešne a ľahko.
"Angela?" nechápavo na ňu pozrel Alec.
"Ó naozaj? Tak prečo si vyšla?" odsekol Darrell pochybovačne, pričom sa ju snažil nejako vyviezť z mieri. Nepáčilo sa mu, ako s ním hovorí. Teraz pre neho bola len obyčajným človekom, vedel, že svoju moc stratila, pričom sa ICH ani nebála. Priam ho to zožieralo!
"Spravíme dohodu, ty ma pustíš... a ja ťa nezabijem..." odvetila mu na to pokojne. Darrell sa na to rozosmial a v očiach sa mu zračilo pobavenie.
"Aha, a čo ten chlapec?"
"Zabi ho... rozpáraj, či si na ňom pochutnaj... rob s ním čo chceš... nezaujíma ma..." mykla ľahostajne plecom.
Darrell len prikývol, pričom pozrel do zeme. Ale to bolo len na moment, pretože už v ďalšom okamihu vytrhol Aleca z rúk svojho psa a uhryzol ho do krku! Alec zvreskol, ale nielen od bolesti, ktorá prenikla celým jeho telom a pulzovala mu v žilách, bolo to aj kvôli návalu akýchsi obrazov - spomienok, s ktorými taktiež preblesli všetky city toho, kto ho uhryzol - kráľa vlkolakov. Potom tvrdo dopadol na kolená a dlane, pričom ťažko dýchal.
"A čo povieš na toto, Sonya?" Alec sa pri tom mene pozrel na Angie a zablysol mu pred očami obraz ženy. Videl ju len na stotinu sekundy, ale vedel, že teraz, to naozaj ona stojí neďaleko neho.
"Pre mňa za mňa si zväčšuj zbierku poskokov, takto umrie ako tvoj PES!" Sonya to hovorila s najväčšou dávkou odporu, akú v sebe našla, pričom sa snažila ovládať. Angela ju totiž šla z vnútra roztrhať, kvôli tomu, že sa Aleca ani len nepokúsila zachrániť.
Darrell sa len doširoka usmial.
"Sonya, Sonya..." krútil hlavou, "...ty sa snáď nikdy neponaučíš. Chyťte ju!"
Na to sa jeho poskokovia rozbehli k nej. Sonya sa vtom chcela reflexne brániť a vyšla z jej ruky rozpalujúca žiara, ktorá zasiahla jedného z vlkolakov a zostal z neho len prach. Sonya aj Darrell boli šokovaní a Darrellov druhý mazlíček zastavil.
"A sakra," vydýchla Sonya, púliac oči na svoje ruky s nadšením.
"Sila čistej duše... čo povieš Darrell?!" a zavyla ako vlk, dlho a šťastne, až sa celá garáž rozozvučila. "A mám ťa vĺčik... zdá sa, že ma len tak ľahko nedostaneš... takže odvolaj tohto tu, ak ho nechceš zbierať na lopatku..."
Darrell nič nepovedal, len mávol rukou na svojho psa, ktorý ustúpil.
"Neteš sa tak Sonya... tá sila nepatrí tebe, nevieš ju ovládať..." odsekol po chvíli s odporom Darrell.
"Mne sa tak nezdalo," a zasmiala sa škodoradostne.
"Dostanem ťa, neujdeš mi!" precedil skrz zuby vlkolačí kráľ.
"Tak potom niekedy nabudúce..." zamávala mu šťastne, pričom pomaly ustupovala. Keď bola dosť ďaleko, otočila sa a už aj bežala preč.
Keď im zmizla z dohľadu Darrell treskol do neďalekého stĺpu rukou, až z neho začali padať omietky.
"Čo budeme teraz robiť, pane?" spýtal sa opatrne ale zároveň pevne jeho poskok.
"Počkáme... viem, čo má v pláne... Bude sa chcieť dostať späť do nášho sveta, tam ju chytíme, keď sa zbaví duše toho dievčaťa..."
"A ako sa dostane do nášho sveta, bez svojich schopností?"
"Existuje na to len jediná možnosť... musí zabiť strážneho anjela toho dievčaťa a zmazať jej osud..." na to sa bez ďalšieho vysvetľovania vybral na odchod, ale jeho poskok sa vtedy pozrel na Aleca, ktorý sa od chvíle čo padol na kolená ani nepohol.
"A čo bude s týmto chlapcom? Mám ho zabiť?"
"Nie, nebudeme robiť Sonye službu..." a na to obaja odišli.
Alec sa zrazu prestrašene prebral z chaotických snov a uvidel, že leží doma na gauči. Rýchlo sa chytil za krk, aby skontroloval, či tam nemá nejakú stopu po uhryznutí, ale nič. Ťažko si vydýchol a so žalostným smiechom pokrútil hlavou. Bolo to také reálne, bože... skoro som skolaboval... na to si chcel zaboriť tvár do dlaní, keď uvidel, že ich má celé od blata. Čo to? Zrazu sa pozrel smerom k odkazovaču, na vedľajšom stolíku a uvidel, že mu tam bliká jeden nevypočutý odkaz, tak ho pustil.
"Ahojte deti, hlásime sa vám aby ste nás nemuseli kontrolovať vy!" hovoril Alecov otec so smiechom a na to sa dalo počuť ako ho Annie udrela. "Ale prestaň zlato! Alec, Angie, buďte dobrí, my sa vrátime neskôr..." "O týždeň!" skríkol Steave. "Nie! Len je tu tak pekne tu zostaneme ešte pár dní... Nieže niečo vyvediete... Tak ahóój!"
Tí sa teda našli... pokrútil hlavou Alec a pomaly sa pobral hore do kúpelne. Keď ale chcel otvoriť dvere, zistil, že mu v tom niečo bráni... Pokúsil sa to odtlačiť a na to uvidel, že celá kúpeľňa bola pokrytá KRVOU. Pred dverami ležalo telo mŕtveho muža a druhé, po kúskoch plávalo vo vani. Krv na zemi bola rozotretá, akoby sa obeť pred smerťou ešte snažila niečomu ujsť. Boli tam aj stopy po akomsi zvierati... Alecom prešla hrôza, pri tom pohľade, stratil farbu z tváre a cítil, ako sa mu zrazu pred očami zahmlieva a zdvíha sa mu žalúdok. V tom ho zložil bolestivý nával spomienok. Spomenul si na párty, nemocnicu a na všetko čo sa stalo v garáži... v tom sa rozpamätal aj na to, ako sa dostal domov...
°*°
Kráčal tmavou ulicou a v hlave mu vírili chaotické spomienky kráľa vlkolakov, pričom aj tie jeho - o Angele, mu dávali dosť zabrať. Tá energia z jej rúk... a ako sa ten chlap - nie, to nebol človek - ale ona ho... zmenil sa na popol! - Bol to vlkolak, chcel ju zabiť - Vlkolak? Také niečo existuje? - On ma uhryzol! A tie jeho spomienky! Na ňu! Ide mi prasknúť hlava! Sonya... - Moja drahá Angie, odpusť, že som ti neveril! Odpusť!
Vtom uvidel ako dvaja muži obťažovali ženu v slepej uličke. Bez váhania sa jej vybral na pomoc.
"Zmiznite!"
"Aha pozri sa Matt, jeden študentík sa hrá na hrdinu! Snáď netúžiš po sladkej odmene?" a na to chytil žene zadok, pritisol si ju k sebe a ovoňal jej vlasy. Keď sa mu striasla v náručí, tak jej jazykom prešiel po tvári.
"Táto je moja!" a chytil ju v rozkroku, na čo žena zvreskla. Alecom prebehla neobvyklá zlosť a cítil, ako mu vrie celé telo. Zrazu stratil farby z očí a zacítil túžbu roztrhať chlapa na kusy. Čakal len na to, kedy ho vyprovokuje... len jediný zlý pohyb... Chcel cítiť chuť jeho krvi v hrdle, mal pocit, akoby ju už nechutnal roky. Darrellove spomienky na krv sa v ňom totiž ozývali ako jeho vlastné, preto po tom tak túžil... a vtedy ten chlap roztrhol žene blúzku. Alec sa bleskurýchlo objavil za ním a zahryzol sa mu do krku svojimi ostrými zubami. Ihneď pustil ženu, ktorá padla v bezvedomí na zem a jeho spoločník Matt naňho vytrieštil oči.
Alec cítil, ako z rany muža vytreskla krv do jeho úst. Držal ho za ramená, aby nepadol, a tak cítil, ako sa z neho pomaly vytráca život. Keď už muž nebol pri vedomí, Alec pozrel na jeho spoločníka so svojimi jantárovo-žltými očami a ten so strachom zutekal. Aleca už nezaujímala tá napadnutá žena, úplne vypol... už bol len nekontrolovateľným zvieraťom v ľudskej podobe, ktoré si vzalo na plecia svoju korisť.
Keď Alec prišiel domov, zobral muža do kúpeľne a pustil kohútik horúcej vody pri vani. Muža položil na zem a premenil svoju ruku na vlkolačiu, pričom mu pazúrom rozpáral brucho. Naskytol sa mu pohľad na jeho vnútornosti obalené v krvi. Priam ho to vzrušilo a chcel sa pustiť do hostiny, ale muž otvoril oči. Jeho oči úplne sčerneli a chcel vyskočiť spod Aleca, ale ten mu schmatol nohu a trhol ňou tak, že mu ostala v ruke. Muž zavyl od bolesti, napoli ako zviera a napoli ako človek. Ale Alec neostal len pri nohe... Nemal som ho uhryznúť, ale hneď roztrhať, tak by sa nepremenil, ale takto si to aspoň viac užijem...
Alec hodil jeho nohu nezaujato do vane a chcel muža roztrhať na malé kúsky. Muž by sa už bol premenil na zviera, keby ho Alec nepripravil o končatinu, ale i takto nabral silu mu vzdorovať. Alecovi sa od hnevu začala trhať jeho pokožka na ľudskom tele a zrazu sa premenil. Bol ako obrovské krvilačné zviera na dvoch nohách s vlčou tvárou a veľkými trhacími zubami. Ihneď sa vrhol na muža a odhrnúc mu ruku ju hodil do vane, potom mu pritlačil hlavu o dlaždice. Zaprel sa doňho celou silou, až začul ako dlaždica a jeho lepka pukli. Roztlačil mu hlavu, až kým sa pod ním posledný krát nepohol. Zrazu Aleca zozadu zasiahla strela do chrbta.
Guľka ho ale trafila, do teraz priam oceľovej lopatky a okrem silného bodnutia, nič necítil. Keď sa postavil a otočil, uvidel za sebou kumpáňa toho, ktorému lepku práve rozpučil. Stál za ním s trasúcou sa rukou celý premoknutý od dažďa a mieril naňho s pištoľou, z ktorej sa niesol jemný slabý dym. Muž sa ocitol zoči voči oblude a až, keď sa nad ním to zviera týčilo, si to uvedomil. Jeho ruky a kolená sa začali klepať, a takmer mu vypadla zbraň, no keď sa mu ju podarilo znovu pevne uchopiť, ešte raz vystrelil. Zviera sa k nemu len nahlo a jedným švihom pazúrov ho preťal v oblasti hrudníka.
Alec sa s ním nezaoberal, keď padol na chrbát. Podišiel k vani a premeniac sa späť na človeka zavrel kohútik s vodou. Zobral muža s roztrieštenou lebkou a hodil ho do vane. Až vtedy zaregistroval, že druhý muž sa začal plaziť po zemi smerom k dverám. Alec k nemu podišiel a otočil si ho k sebe. Trčali mu z tela rebrá a s ťažkým dychom sa pozrel na Aleca.
"Č-čo si t-to za obludu?!" Alecovi vzplanula v očiach zlosť, premenil svoju prvú ruku na vlkolačiu a prebodol mužovi dvoma prstami hore cez ústa mozog. Ešte pocítil, ako sa pod ním, už mŕtve telo muža myklo, a potom z neho vytiahol ostré pazúry.
Keď sa nad jeho život opustené telo postavil, zacítil pálčivú bolesť v spánku a padol na koleno. V hlave mu naraz začali víriť myšlienky, ktoré nevedel utíšiť. Čo si to za obludu? - Chcem ho rozpárať, prišiel mi vhod... ten druhý sa premenil, nebude dobre chutiť - Čo si to za obludu? - Tá krv - ...obludu? - ľudská krv - ...obluda! Som obluda! Obluda! Nie! Nie! tie myšlienky ho rozožierali, prúdili v ňom stále dookola a už to nezniesol, vyskočil von oknom. Dopadol na nohy, a cítil, ako naňho popadali kusy skla z okna, ale on sa len schúlil na zemi... Vonku pršalo a dážď ho ochladzoval... už nemyslel... len tam ležal a dážď z neho zmývala krv...
°*°
To ja som ich zabil... stal som sa netvorom... túžil som ich zabiť... túžil som po ich krvi... Alec len sedel na zemi pred kúpeľňou a hľadel pred seba s vyvalenými očami, v ktorých sa nezračil život. Len mykal hlavou a hľadel pred seba. Premenil ma na toto monštrum, ten Darrell... chcel naštvať Sonyu - Angelu... Angie! v tom sa akoby spamätal a skočil na nohy. Pozrel znovu do kúpeľne a teraz neodvrátil pohľad. Toto som spravil ja... obluda... nemôžem tu ostať, už nemôžem nikomu ublížiť... nemôžem Angie opustiť... potrebuje ma, ona ma jediná niekedy skutočne milovala, nenechám ju na pospas Darrellovi! Ani tej Sonye...
Alec nevedel, čo ho bude čakať, ani ako by mohol nájsť Angelu, ale bol dostatočne odhodlaný a položil by za ňu aj život, o tom nepochyboval. Vybral sa teda na posledné miesto, kde ju videl, do garáže nemocnice. To zviera v ňom mu totiž tak poradilo. Teraz bolo jeho súčasťou a aj napriek hrôzam, ktoré spravil, v jeho schopnosti veril.
V garáži zacítil Angelinu stopu a nasledoval ju s nádejou, že sa k nej dostane v čas. Tak sa nakoniec pod rúškom noci dostal k jednému starému opustenému mostu mimo mesta. A naozaj tam bola. Stála v strede dreveného mosta, chrbtom k nemu, nad... telom anjela.
"Angela!" pribehol k nej a ona sa zvrtla.
"Čo to?!" pozrela naňho s odporom. "Ty ešte žiješ? Páchneš ako... zmizni odtiaľto!"
"Angela, prišiel som ti pomôcť."
"Ako si jej prišiel pomôcť, ako predtým?! Odovzdať do rúk nepriateľa... nie počkaj, ja to uhádnem..." zatônila ironicky, "...teraz pracuješ pre nich... však chlapče... páchneš od ľudskej krvi!" a v tom ho zrazu udrela do hrude. Chcela ho spáliť svojou energiou, ale Angela ju zablokovala. Aleca tak zasiahla len časť engerie čistej duše a odletel ďaleko od nej s vypálenou bundou tam, kam ho udrela. Sonya bola najprv trochu vykoľajená, že ho nespálila na popol, ale potom sa vážne pozrela do vzduchu.
"Staraj sa do svojich vecí chlapče a zmizni, kým neprídu archanjeli..." odsekla a na to zmizla v priestore, ako dym.
Alec sa rozbehol k miestu, kde predtým stála, ale nič tam nebolo... Náhle zo vzduchu vystúpili archanjeli, ktorí ho obkľúčili.
"Kde je Sonya?!" spýtal sa ho jeden, pravdepodobne vodca.
"Odišla do svojho sveta..." odvetil Alec a archanjel sa pozrel na telo strážneho anjela, ktoré ležalo na moste. Mávol rukou a zrazu sa telo vyparilo, ani stopa po ňom neostala. Na to sa otočil na odchod, ale Alec ho zastavil.
"Počkajte! Zoberte ma zo sebou."
"Prečo by sme mali, si len obyčajný vlkolak."
Alec v tom ukázal na svoju rozpálenú bundu.
"Ale mňa nezabije..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár