"Mala si už dávno zomrieť! Lenže TY si si našla spôsob, ako sa udržať nažive, práve keď sa mi konečne podarilo zabiť ťa! Ale to ja som ťa nešiel prvý! A MŇA nezastaví, to že si v niekoho iného tele... zomriete obe ak ju nepustíš, nebudem milosrdný ako archanjeli... rozmysli si to..." a na to sa vybral k dverám, ale ešte sa na ňu s víťazným úsmevom otočil. "O úteku ani neuvažuj, pred dverami máš mojich ľudí... a aj keby si sa o to čo i len POKÚSILA, zabijem ťa" dokončil potichu, ale dosť jasne na to aby ho Angie počula.
Keď odišiel, Angie ťažko vydýchla. Jej telo sa striaslo, ale na to teraz nebrala ohľad. Nahromadilo sa v nej zúfalstvo z bezmocnosti a z nevedomosti, ale nechcela to. Proste sa pokúsila potlačiť tie pocity a nahradila ich zlosť. Tá jej pomohla zozbierať všetkú silu a posadila sa. Takmer padla späť, ale nakoniec vstala z postele. Hlava sa jej krútila a kolená sa jej podlamovali, ale nič ju nemohlo zastaviť, jej cieľ bolo ZRKADLO.
Keď došla k umývadlu, zavesila sa naň celou svojou váhou, musela, ináč by spadla.
"A teraz mi povedz, kto si a čo sa tu deje," povedala rozhodne svojmu obrazu v zrkadle. Ale videla len seba, nič sa nestalo. "Viem, že si tam... tak mi odpovedz!" Angela ledva stála na nohách, ale odhodlania mala aj za troch. Už pociťovala zúfalosť, ale nepoddala sa, ešte nie...
Hľadela do zrkadla, až kým sa jej obraz nevyrovnal a pohľad v jej očiach sa nezmenil. Pritom sa Angie ani len nepohla a vtedy vedela, že teraz sa už nepozerá na seba.
"Nevedela som, že si až takáto silná, prekvapila si ma..." hovoril jej obraz v zrkadle s uznávajúcim pohľadom. Angela sa na to skoro zložila. Po celý čas tajne dúfala, že sa jej snívalo a že sa nikto zo zrkadla neozve, aj keď si bola istá, že nie je cvok. Vyhŕkli jej slzy, ale pevne sa pozrela na svoj obraz.
"Tak teda? Kto si?" spýtala sa jej Angela, keď to predýchala.
"Na tom teraz nezáleží, ukážem ti to neskôr... Teraz sa odtiaľto musíme dostať, lebo nás Darrell zabije oboch..."
"NIE! Povedz mi kto si a čo sa tu deje!" skočila jej do reči, chcela totiž odpovede, tento stav by už ďalej nezniesla. Netrápili ju lieky, ktoré do nej pichli, a od ktorých sa tento pocit bezmocnosti len zhoršoval, to bolo len fyzické... ju viac trápilo, že v sebe už nedokáže nájsť zmyslel seba samej. To, prečo každý deň žila, prečo jestvovala... teraz to bolo akoby bol celý svet pokrytecký a odporný. Ku každému gestu, ku každému slovu pociťovala neznesiteľný odpor... a najhoršie na tom bolo, že to cítila zo svojho vnútra a bála sa, že takto naozaj cíti voči svetu...
"Tak ti to ukážem, ak inak nedáš..." odvetil jej nakoniec obraz v zrkadle, keď videl jej výraz tváre.
Vtedy Angela upadla do hĺbky spomienok, ktoré videla ako svoje vlastné... Videla veľa preliatej krvi, zabíjanie a plačúce duše... Utrpenie, strach a smrť na každom kroku, a nad tým všetkým stála ONA... Videla sa v mnohých bojoch a hlavne v poslednom... kde stála najprv proti mužovi, ktorého nazýval jeho obraz v zrkadle Darrellom. Ten sa ale pri svetle mesiaca premenil na vlkolaka a nechtami bodol do jej tela, blízko srdca. Videla seba ako beží v tmavom lese... potom ako mŕtva padá na zem... vystupuje zo svojho tela a obsadzuje, to... JEJ...
...Angela si v tom otvorila oči a zase sa pevne chytila umývadla, aby nespadla.
"Tvoje telo neviem opustiť, naše duše sú spojené... nad tým neuvažuj... Musíme si navzájom pomôcť a našou jedinou nádejou, je ujsť do môjho sveta... Tu nás Darrell so svojimi psami vyňuchá a bez ľútosti zabije..." hovorila to úplne pokojne akoby to boli tie najprirodzenejšie veci na svete. A pre ňu aj boli, ale Angie sa ešte vzpamätávala.
"Prečo, kto si?!"
"Som tá, ktorá sa postavila osudu..." a zasmiala sa, ale pri pomyslení na ďalšiu vetu pozrela na moment s hnusom do boku a slovo archanjeli vyslovila ako najväčšiu nadávku. "Ale podľa ARCHANJELOV som stratená duša, ktorá sa postavila na zlú stranu a nevážim si, čo som dostala... Život v utrpení je vraj tiež ctihodný! Ale oni tu nikdy nemuseli žiť! Nevedia čo to je! A... zvestujú o tom svoje MÚDROSTI! No a Darrell..." Na chvíľu zastala a Angela v nej prvýkrát uvidela akúsi odrodu ženskej zraniteľnosti, ale nakoniec to len rázne zakončila. "...ten kuje obyčajnú pomstu! A zabije nás, ak neujdeme..."
"A čo chceš urobiť? Ledva stojím na nohách..." pokrútila Angie hlavou, pričom jej prišlo zle od toho pohybu.
"Pusť ma k tvojmu vedomiu... len zatvor oči a uvolni sa..." no Angela jej venovala nedôverčivý pohľad. Myslela totiž na to, čo spôsobila, keď ju riadila ona. V tom ju pochytila aj zlosť... to ona jej spôsobila všetky problémy! Mala chuť si to s ňou vybaviť, ale Sonya ju predbehla. "Dobre, dobre, prepáč... nebudem vyvádzať... ale musíš ma pustiť k tvojmu vedomiu, iná možnosť nie je..."
Angela si zahryzla do svojej spodnej pery, aby jej na to nič neodsekla. Vedela totiž, že má pravdu, iná možnosť nebola, a tak sa o to pokúsila. Ale príliš sa pritom snažila ostať na nohách, takže to hneď na prvýkrát nevyšlo. No potom úplne vyčistila hlavu ako pri spánku. Telo aj myseľ vypla a zrazu ináč vnímala okolitý svet. Len hľadela akoby niekde zozadu z mozgu, ale už nič neriadila. Jej telo sa mimovoľne narovnalo a usmiala sa na seba v zrkadle, pochopila, že to teda vyšlo a už ju riadi Sonya.
"Dobre, musíme sa odtiaľto dostať," odvetila Angele, ale keď sa aj ona pri kroku zatackala, zastavila. Pozrela na Angelin pobavený výraz v zrkadle a to ju naštvalo. Na čo zahryzla do svojej ruky. Tak vysala všetok otupovadla, čo jej Drarrell dal a vypľula ho do umývadla. Potom sa jej rana na ruke pomaly zocelila a úplne zahojila, ako aj tie, ktoré mala na chrbte.
"Ty si upír?" pozrela na ňu neveriacky Angela.
"Bola som," usmiala sa na ňu pri spomienke na to a odhalila tak svoje, vlastne teraz aj Angeline, očné zuby. "Pri prechode mi ale zostali len mizivé časti mojich starých schopností... no myslím, že sa odtiaľto dostaneme aj s nimi..."
Otočila sa k dverám a vykukla cez žalúzie, ktoré boli na ich sklenenej časti. Pred vchodom zazrela len jedného strážnika, druhý sa zhováral na konci chodby s Darrellom. Sonya vedela, že sú to vlkolaci z jej sveta, ale aj to, že tu by sa len tak nepremenili... Podišla k oknu a potichu ho otvorila. Vtedy až uvidela ako sú vysoko, skákať nemohla... V tom ale pozrela na držiak inzulínu pri posteli a bez váhania ho vyhodila.
Strážnik na ten zvuk vtrhol do izby, kde uvidel len dokorán otvorené okno. Chcel ísť pre pomoc, ale na to sa spoza dverí vynorila Sonya a kopla ho do tváre tak, že vyletel na chodbu. Neváhala a ihneď vybehla z izby. Keď zacítila Darrellov pohľad na sebe, nemohla sa naňho nepozrieť, aj keď takto stratila drahé sekundy. Ale sa naňho víťazne na moment uškrnula, potom vzala nohy na plecia.
"Chyťte ju!" skríkol Darrell zúriac, ale Sonya preletela chodbou ako vietor. Cestou však vrazila do jedného mladíka, čo ju zabrzdilo. Keď pozrela naňho uvidela, že to bol Alec, ktorý ešte neodišiel z nemocnice. A keď ten uvidel pre neho - Angelu - zhrozil sa.
Sonya ho tam nechala a vzala nohy na plecia, ale ten sa za ňou tiež rozbehol.
"Sakra, ten tvoj brat je horší ako pijavica..." zamrmlala Angele a vletela do prázdneho výťahu, rýchlo stlačila tlačidlo na zatvorenie dverí, a tak mu stihla v čas zmiznúť.
"Čo sa tu deje?!" skríkol Alec na doktora, keď dorazil so svojimi mužmi k výťahu. Ten si ho najprv nevšímal, len vrčal na výťah. Ale keď ho Alec chytil za plece, Darrell sa neovládol.
"Sklapni mladý," schmatol ho pod krkom od zlosti a dvihol ho do vzduchu. V tom ale ako naňho pozrel, dostal nápad a hodil Aleca jednému z jeho mužov.
"Zoberieme ho so sebou, to dievča ho nenechá umrieť... Sonya možno... no uvidíme, kto z tých dvoch je silnejší..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mimo čas a priestor odkaz tým, čo by MOŽNO chceli vedieť, že som konečne dokončila príbeh DEMON IN ME na mojom blogu » rainorchid.blog.cz/,... ktorý už upadol do zabudnutia (dúfam, že tento "spam" aspoň jedného z vás poteší )