neviem čo ďalej,
neviem čo chcem,
viem čo nechcem ...
a vlastne, ani tým si nie som úplne istá,
jedno viem určite,
chcem byť šťastná,
konečne šťastné,
nemám dôvod nebyť,
ale vlastne,
asi mám,
keď sa to deje,
nič sa však nestalo,
možno sa stalo,
vo mne,
hlboko vo mne,
cítim chlad,
samotu,
smútok,
strach.
A ty si pri mne ...
Ako prišlo,
tak aj odišlo,
nikto to nečakal,
nikto to nechcel,
bránili sme sa tomu ...
a stalo sa to,
tak sa deje aj toto ...
Ticho,
nenápadne,
naraz ...
bez upozornenia,
bez toho aby sme to chceli ...
nikto to nechcel.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@darkpassenger ďakujem ti
No keď už nieje sila rásť, podvolíš sa aj vrahovi... No bojujem až do zomretia.
No keď už nieje sila rásť, podvolíš sa aj vrahovi... No bojujem až do zomretia.
Napíš svoj komentár
Myseľ vraví ach... to srdce stále cíti a premieňa ho v prach.
No je primitívne uvedomiť si kde je ten bolesti prah.
Nádej i tak bude v mysli rásť ako burina lebo je ako mach.
Tam kde je snaha... je to jedno či je to údolie zvané prach... Ono i tak časom narastie a ani ten strach ani ten vrah nezdolá to úsilie ten zmysel našich snáh