Miesto: ordinácia

dnu: biele steny

vonku: prší




Predo mnou dievčatko

orieškové oči

v kresle väčšom ako ona

sústredená

tvorí múdre vety


Spis o nej hovorí

„slečna vychovávaná

adaptovanými rodičmi

na prostredie

na život

-NEJDE TO?

„ZVLÁDNEME!“

-ich druhé meno

machri sú to

jou

*


Sedíme oproti sebe

uvoľnené

S deväťročnou bytosťou

rozhovor o smrti

o samote

v dave


Svojimi myšlienkami

zdraví majstra Sartra

(raz ho knižne objaví

opäť sa jej uľaví

vlastnú úzkosť zo sveta

nájde medzi riadkami)




V momente stretnutia očí

prebieha výmena

porozumenia

nehodnotenia




Vynorené fakty

vznášajú sa v povetrí




Áno, sme osamelí až do špiku kostí

naše konanie tvorí život

aby sme na TO zabudli




Sňatky, stretnutia, splynutia

pokusy prijať molocha

bežne sú funkčné

my plynieme




no ľudia k sebe úprimní

(Freud povedal by:

ľudia s málo obranami)

dotknú sa občas pravdy

a to

bolí




Malinké dievčatko na mňa pozrie

v očiach všetka bolesť sveta




Pozorovateľ pošepol by

dve duše stretnú sa v mori samoty

ľudskosť stáva sa zdielaná




milisekunda v tomto okamihu stačí

milisekunda lieči

*




Na konci našej hodinky

dievčatko víta mamu od dverí

otočí sa, usmeje

ľahkým krokom rozbehne




s veľkou chuťou nezdolného


skočí do blízkej kaluže

*




...vraj o tom to je

to žitie

*

 Blog
Komentuj
 fotka
lenuska175  11. 3. 2020 18:08
 fotka
purenarcissism  11. 3. 2020 19:43
krasne !
 fotka
piotra  12. 3. 2020 07:41
V týchto dňoch veľa ľudí zabúda na ľudskosť a absentuje starostlivosť o svoje psyché.

A táto báseň je pohladenie na duši.
 fotka
phantasia  13. 3. 2020 15:25
@lenuska175

@purenarsissism rada som

@piotra ó, díky za podnetný koment
 fotka
annyejnji  13. 3. 2020 22:03
och, toto je nádhera
 fotka
motovidlo323  20. 7. 2020 23:40
Podarilo sa ju preliečiť?
Napíš svoj komentár