Miesto: ordinácia
dnu: biele steny
vonku: prší
Predo mnou dievčatko
orieškové oči
v kresle väčšom ako ona
sústredená
tvorí múdre vety
Spis o nej hovorí
„slečna vychovávaná
adaptovanými rodičmi
na prostredie
na život
-NEJDE TO?
„ZVLÁDNEME!“
-ich druhé meno
machri sú to
jou
*
Sedíme oproti sebe
uvoľnené
S deväťročnou bytosťou
rozhovor o smrti
o samote
v dave
Svojimi myšlienkami
zdraví majstra Sartra
(raz ho knižne objaví
opäť sa jej uľaví
vlastnú úzkosť zo sveta
nájde medzi riadkami)
V momente stretnutia očí
prebieha výmena
porozumenia
nehodnotenia
Vynorené fakty
vznášajú sa v povetrí
Áno, sme osamelí až do špiku kostí
naše konanie tvorí život
aby sme na TO zabudli
Sňatky, stretnutia, splynutia
pokusy prijať molocha
bežne sú funkčné
my plynieme
no ľudia k sebe úprimní
(Freud povedal by:
ľudia s málo obranami)
dotknú sa občas pravdy
a to
bolí
Malinké dievčatko na mňa pozrie
v očiach všetka bolesť sveta
Pozorovateľ pošepol by
dve duše stretnú sa v mori samoty
ľudskosť stáva sa zdielaná
milisekunda v tomto okamihu stačí
milisekunda lieči
*
Na konci našej hodinky
dievčatko víta mamu od dverí
otočí sa, usmeje
ľahkým krokom rozbehne
s veľkou chuťou nezdolného
skočí do blízkej kaluže
*
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
lenuska175
11. 3.marca 2020 18:08
3
V týchto dňoch veľa ľudí zabúda na ľudskosť a absentuje starostlivosť o svoje psyché.
A táto báseň je pohladenie na duši.
A táto báseň je pohladenie na duši.
4
Napíš svoj komentár