2015

Sedeli sme nahí na mäkkom rozkladacom gauči, v rukách si držal gitaru a spieval  „všetko je podvod, aj tvoje oči sweet marilyn... všetko je podvod, my little bejb“ 

Slobodka znela z tvojich úst zvláštne a absolútne odhodlane                           Biceps sa napínal do rytmu muskulárnych kontrakcií, ako pulz na reprákoch v starom kulturáku                                                                                             Pohojdávala som nohou do rytmu a tešila sa, že si sa naučil na gitare svoj prvý song

*

-Rozchádzame sa P., nedá sa mi ľúbiť ťa, vyprchalo to-

- ... Ako môže láska vyprchať, keď sa nestalo nič, nič, čo by vychýlilo os?

-Neviem, proste ťa nemilujem.. potrebuješ starostlivosť...

Nervozita sa v okamžiku rozhodla okupovať každý milimeter kubický na gauči     ani jedna strana pod pokrývkou netuší, ako a prečo jej póry začali produkovať toľko potu

  Čas sa lenivo pohne                                                                                                     košatá silueta sa začne rozpadať na drobné                                                       osmotická symbióza definitívne opúšťa raj iluzionistov

  Bubliny dojmov a pojmov                                                                                         praskajú v nabitom tichu                                                                                                     o prázdno vo mne

*




                                                                                                                             2016

Stojím v dave na koncerte v zapadákove najväčšom a najmilšom, aký si viete predstaviť. Frontman kapely zakričí,: Ste perfektné publikum! A nakoniec dáme ešte jednu- PODVOD!                                                                                                 

„všetko je podvod, aj tvoje oči sweet marilyn... všetko je podvod, my little bejb...“

Dav skáče, reve, ja som jeho súčasťou, na milisekundu patrím a splývam, zatváram oči a celou svojou bytosťou cítim. Hudba stáva sa akustickým svedkom emočných vývrtiek. Po mojom boku stojí kamarát, najlepší parťák na akcie, pri ktorých svieti v oku TÁ iskra. S chuťou pokoriť svet skáče vedľa. Hudba hučí z reprákov, spevákovi steká po tvári pot, katarzia sa rozlieva po celom mojom tele, vibrácie odplavujú napätie. Depresivita posledných mesiacov mení sa na hnev, a hnev je život. Telo sa zmieta v rytme hudby, myseľ dostáva volty, spomienky sa obrňujú, dostávajú hrubšie kontúry, nánosy nenávisti a odporu voči ľuďom, ktorí neveria životu a láske, sa uvoľňujú...

Davová psychóza má svoje korene v ľudských túžbach po splynutí

euforicky vyčerpaná úľava sa rozliala všade navôkol, zmiešala s tvárami priateľov, priateľov ktorí jednoducho sú, a to je fajn                                                               niečo vo mne začína brnieť                                                                               nenápadne sa ukotvuje pocit, že svet nie je taký podvod, ako si tvrdil

*

                                                                                                                                  2017

oblečená v bielom píšem nález o dievčati, ktorému vďaka reziduálnej schizofrénni klesá IQ a intelektové schopnosti. O pár rokov bude odkázaná na invalidný dôchodok a fantazijný svet. Pri vyšetrení na otázku „čo považuješ za najdôležitejšie na svete?“ odpovedá „lásku a nikdy sa nevzdať...“ Vďaka úsiliu zvládla dokončiť strednú školu, aj s démonmi v hlave. Pri vyšetrení z nej priam kvapkala vášeň, dobro, neha a chuť žiť. Mala pohľad, v ktorom bolo odhodlanie a všetko

Niekto z kolegov nechal hrať rádio Anténa rock. „A teraz vážení, stará dobrá kultová vec:

...všetko je podvod, aj tvoje oči sweet marilyn, všetko je podvod, my little bejb...

Pohľad zastane vo vzduchoprázdne, emócie roztočia kolotoč. Chvenie a naliehavosť nahrádza trpkosladká spomienka na to, čo sme vytvorili. Na snahu a márnosť. Točíš sa v kolese diania, v tom ozubenom, čo si si vytetoval po rozchode so svojou životnou prehrou. A možno sa budeš točiť navždy, stále s menšou intenzitou, s menším pocitom smútku a poučením, že chytať tigrov za srdce bolí

*

Zahľadím sa na vrcholky stromov, zvodne vykúkajú spoza zamrežovaného okna oddelenia. Na stole zrazu pípne mobil. Smska. Nostalgiu zabalím do zahmlenej spomienky, vystriem sa a odpíšem mužovi, ktorý mi nedávno na lavičke podal svoj kaleidoskop. Odvtedy sa neprestávam udivovať, s tou iskrou v oku, nad farbami

A ja sa fakt rada divím. Životu i podvodným náhodám. Tie sú najlepšie

*

 Blog
Komentuj
 fotka
gorgor  11. 6. 2017 20:56
Dobre napísané
Ale zlá správa: Bude to ešte horšie.
 fotka
goodgoy  12. 6. 2017 14:29
dávno som ťa nečítal.

Good job.
 fotka
phantasia  13. 6. 2017 10:18
@gorgor ďakujem. zlá správa je však nepredikovateľná (iba že by si bol veštec, a ani ich pravdepodobnosť nie je 100%), takže neviem neviem no varovanie ukladám.

@goodgoy pred siedmimi rokmi som ťa počula, pred štyrmi som sedela v kaviarni kde sa priamky minuli, dnes stret. čau! díkes.
Napíš svoj komentár