14 ročné dievča, kde sa piesok lial a voda...

Back to the roots

Otrepaná fráza, pre niekoho. Pre mňa priestor dotknúť sa esencie v sebe. Kolobeh života ma ženie do výšin, do hĺbok, občas prekonám gravitáciu vlastného strachu a vystrelím ako šípka, občas levitujem vo vzduchoprázdne. Od minulého roka sú moje emočné stavy príjemné. Zášklby prázdnoty z toho, že ak nedosiahnem to, po čom túžim, padnem- zmizli. Moja cvičná psychoterapeutka by povedala, že narcistická osobnostná organizácia je kompenzovaná, lebo som naplnila svoj sebaobraz. Moja mamina hovorí, že som našla úžasného muža, s ktorým čakám dieťa, a tým sa naplní mílnik v mojej púti. No aj ak by som dieťatko nečakala, niečo sa zmenilo.

Vraciam sa k sebe, k svojej vlastnej esencii.

Znie to dosť ezotericky, magicky a možno dvíhate pravé obočie.

Čo to vlastne je, tá naša podstata. Je to centrum duše, kde to pulzuje, bez nánosov naučeného správania, bez nánosov vplyvov mám, súrodencov, najlepších kamarátov. Je to miesto, ktoré ťa určuje. 

Je to „SI“ bez toho, aby si sa odlial do formy.

Je to pocit, keď zažívaš púhu ľahkosť existencie. Tento pocit často (ak nie výlučne) definuje detstvo. Čo sme milovali robiť ako 5 roční? Čo bolo pre nás typické na prvom stupni základky, keď sa nikto nedíval?

Bola som knihomoľ ešte pred tým, ako som vedela čítať. Hltala som obrázkové katalógy Neckermannu – čo tam po nejakom pohybe :D, give me a book, mum! Vedomosti z obrázkov som ukladala do verbálnej pamäte, ktorou som vraj ohurovala a zahanbovala babičku, keď som ju opravovala, že to na čo sa kukáme, nie je jašterica, ale salamander. V jednom roku života malá Phantasia pri pohľade z kočíka na elektrické vedenie nadšene kričí „aha, transformátor!“

Áno, bola som čudné geek decko a rodičia to oceňovali, nedivme sa narcizmu :D

Ak by tam aj neboli pasáže na „wow“ alebo „wut“ pri pohľade na vlastné detstvo, boli tam miesta, kedy som počas letného slnovratu kráčala na lúke u starého otca a rozprávala sa so svetluškami. Nádherne svietlili, a ja som vedela, že sú moje kamošky. Ukazovali krásu v temnote. Stále to trvá. Ukazovať krásu v tme, čau psychiatria :)

Boli tam momenty, kedy som brázdila prstom po mape a ukladala si, úplne zbytočne, názvy pohorí a štátov na svete. Opäť to robím a verte či neverte, je to fakt zábava.

Ako čas plynul, tieto moje „zvláštnosti“ sa posunuli na odľahlé miesto. Predstúpili pred ne snahy o dosiahnutie naplnenia „proroctva“ alebo predurčenia našej osobnosti. Niekto vylezie na najvyšší štít, niekto sa oddá rodine, niekto vytvára šperky, obklopený krásou. Sú to naše malé zmysluplnosti, ktoré nás držia v koľajách a my kráčame. U mňa je to stávanie sa odborníčkou vo vlastnom odbore.

Ešte za tým je však niečo. Horizont presiahnutia vlastného bytia – a na to sa teším, hoci... kráčam tam a neviem kam. Cítim, že na to prídem - raz, keď budem stará a múdra. Staroba láka svojou dôstojnosťou, no ešte nie. Ešte je tu misia malé škvŕňa, starosti a radosti žitia pre niekoho. Neviem, či niečo bude viac. A možno to bude presne to:)

Pa

*

Zdieľaj článok na facebooku
136 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Endre-silentname

    31 ročný muž
    letím niekde v oblakoch

    Človeka z toho chytá nostalgia.
  2. 2
    Johnysheek

    11 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    vyvijame sa.. :)
  3. 3
    Piotra

    25 ročná žena
    Nikdykde

    :')
    Mám v hlave spleť všakovakých prianí a dúfaní a... ale neviem ich vyjadriť tak, aby bolo jasné, ako ti, vám, držím päste, nech je všetko také... No... Proste... Nech je tak, ako si sama dokážeš priať. :)
  4. 4
    Phantasia

    14 ročné dievča
    kde sa piesok lial a voda...

    @piotra ďakujem :) nastolila si vo mne otázku... vôbec neviem, čo si prajem... asi mi stačí, aby sme to všetci všetko prežili s láskou a prevažne dobrým pocitom zo života :) čo nie je úplne malá túžba
  5. 5
    Phantasia

    14 ročné dievča
    kde sa piesok lial a voda...

    ale pomerne reálna, no :D
  6. 6
    Piotra

    25 ročná žena
    Nikdykde

    Určite áno. Budem vám to priať :)