Pocity šťastia vyprchali a zostala len púšť, všetko krásne zmyla voda, úsmev zostal v srdci môjmu škodoradostnému druhému Ja nad zlomeným svedomím.
Okolo prechádzali ľudia a nechápali, prečo sme sa tak šťastne oblievali, no nám bolo fajn a bavili sme sa, potom som sa naštvala a už bolo po srande. Prepáč...
Alkoholové opojenie ťa opantalo a tvoja tvrdohlavosť postúpila do najvyššej fázy, vtedy sa to nedá zvládnuť.
Teraz tu sedím a do hlavy mi prenikajú hlasy, ktoré hovoria nesúvislo a ja im vôbec nerozumiem.
Zbláznila som sa? Alebo... Mám k tomu ďaleko?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár