Chodím s Patrikom už dosť dlhú dobu. Neskutočných, ale zato krásnych osem mesiacov. Prvého sme začali spolu ťahať deviaty. Už sa nám to narodí, smejem sa, keď sa ma pýtajú, koľko to už vlastne spolu chodíme.

Pamätám si na naše začiatky, tie oťukavačky, ako som mu na prvom rande schválne buchla do ruky a chytila ho za ňu, so slovami: "tak teba už nepustím". Prvé objatie, srdce mi šlo vyskočiť, vtedy by sa mi krvi nedorezali. No a náš prvý bozk. Jéééj, ako mi ho len nechcel dať, lebo mal na spodnej pere herpes a bál sa, že ho budem mať potom aj ja. A tie dlhé hodiny v parku, kedy som ho presviedčala, aby šiel so mnou domov, že ho chcú naši spoznať. A keď sa tam stretol s mojim strýkom a strynkou, ktorí bývajú presne v tej istej dedine ako on. No náhoda je blbec, kto by to bol povedal, že ja budem raz chodiť s Patrikom, s tým chalanom , ktorého strýko tak dobre poznali.

Paťko je presne ten typ chalana, ktorý sa mi páči. Vysoký (konečne chalan vyšší ako ja), chudý, pekný, milý, tolerantný, príjemný, spoľahlivý, spoločenský, usmievavý, vtipný, niekedy výbušný, ale tak mne to vyhovuje. Bola by som tu do rána, keby som menovala všetky jeho dobré vlastnosti. Zlé, aj také sa nájdu u každého ale načo ich menovať? Ľúbim ho takého aký je.

Jéééj, a keď som objavila tvoj pevný zadoček. To bolo vtedy radosti. A tie jemné ruky, ktoré chytia moju tvár do dlaní a nežne ju bozkávajú, keď mi jemne blúdia po chrbte, vtedy som v siedmom nebi.

Prednedávnom, neviem presne kedy som zistila, že má tie najkrajšie zelené oči, aké som kedy videla. Chápete to? Ja až po ôsmych mesiacoch zistím, že aké má môj frajer krásne oči. Nie, že by som predtým nevedela, že sú zelené, guľaté a dve.
...ale nikdy som sa do nich nedívala tak ako teraz...
zbožňujem, keď ma nimi prebodávaš, keď sa rozčuľuješ nado mnou, keď ma ako malé dieťa karháš a ja sa tvárim zahanbene, len aby som sa ti páčila, keď sa hrám na neviniatko, ja nič ja muzikant a ty sa usmeješ. Áno, presne tak ako si ma to dnes učil, od ucha k uchu.

Si neskutočne starostlivý, niekedy mi to ide až na nervy, pretože mi pripomínaš mamu. Nejedná smska, začína tým, že sa mám teplo obliecť. Vždy, keď ideme do mesta, mám zoznam od teba, že si musím dať, čapičku (baretku od teba), arafatku, alebo šatku, rukavičky a podobne. Čo by som bez teba robila? Neviem, asi by som sa ani obliecť nevedela.

Ďakujem Ti za:
1. úprimnú lásku, ktorú mi dávaš
2. každú sekundu, minútu, hodinu, deň, mesiac, kedy som mohla byť s tebou
3. to, že prídeš za mnou domov vždy, aj v nečase, aj keď prší, sneží, svieti slnko a je neskutočne horúco
4. tvoj úsmev
5. bozky
6. objatia
7. podporu
8. trpezlivosť
9. tvoje pevné nervy
10. starostlivosť
11. ochotu mi vždy pomôcť a vypočuť ma
12. to, že si pri mne vždy, keď to potrebujem
13. to, že keď som protivna a hnusná k tebe sa na mňa nenahneváš a snažíš sa ma upokojiť
14. to, že mi utieraš slzy a meníš ich na úsmev
15. šteklenie
16. to, že do mňa konečne už rýpeš, tak ako aj ja do teba
17. úprimnosť
18. všetky drevené veci, ktoré si mi kedy vyrobil
19. tašky, darčeky, knihy, náušnice
20. to, že mi skoro všetko platíš
21. prechádzky
22. spoločné varenie
23. váľanie sa v posteli
24. to, že sme spolu
25. tvoj zmysel pre detinskosť
26. tvoje krásne zelené oči
27. láskavosť
28. toleranciu
29. dôveru
30. to, že si aký si, pre mňa dokonale úžasný a praštený
NO A NAKONIEC TI ĎAKUJEM ZA TO, ŽE SI, ŽE EXISTUJE TAK SUPER ČLOVEK, KTORÝ MA ĽÚBI A DÚFAM, ŽE NAVŽDY AJ BUDE.

 Blog
Komentuj
 fotka
acvd43xa7w  6. 1. 2012 00:38
skvele!
Napíš svoj komentár