Nemôžem...
Vykrič to do sveta všetkým...
Ale čo mám vykričať?
..to, čo cítiš...
..zrazu by boli všetci hluchí, keby som mala vykričať čo cítim. Spleť pocitov, myšlienok. Sedím..myslím, myslieť nechcem. Prestanem myslieť a zrazu mi to chýba. Chýbaš mi Ty, myšlienky na Teba, myšlienky o Tebe, o Mne, o Nás. Počkaj! Stoj! Žiadne My nie je! Nie je? ..No, nie je!
Aha..no dobre, tak teda nie je.
...a prečo žiadne MY nie je?
..ja neviem..asi preto, že sme JA a TY, dve krásne osobné zámená označujúce dve krásne osamotené duše.
Prečo nechceš kričať?
Nemôžem...
Ale mohla by si!
Ale ja nemôžem...
..slovo nemôžem je len pre slabochov, čo sa boja!
..ale JA sa bojím!
..čoho sa bojíš?
no..Teba, Seba, Nás..
Počkaj! Stoj! Žiadne my nie je! Nie je? ..No, nie je!
Aha..no dobre, tak teda nie je.
Poďme spolu kričať!
Ale ja nemôžem...
..povieš mi prečo teraz nemôžeš?!
...pretože nie sme MY!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár