Dnes je v kalendári 23.12. deň pred štedrým dňom. Školy sú už zatvorené, mnoho ľudí je už doma. Omyl! Nie sú doma. Sú v meste a naháňajú sa na poslednú chvíľu za darčekmi, kaprami, stromčekmi. V minulom blogu som písala o tom, že niektoré rodiny majú kapra, stromček, koláče už s predstihom dva týždne dopredu.

Dnes ráno som si konečne pospala do deviatej. Nevedela som sa už dočkať toho, kedy si nerušene pospím. Tešila som sa na to už dosť dlho. Spolu s rodinou som sa naraňajkovala a potom som bola aj s ocinom vyhnaná do krutého sveta hypermarketov. Mama nám spísala zoznam potravín, ktoré máme kúpiť na Vianoce. Zoznam bol rozdelený na dve časti. Na jednej boli položky, ktoré sme mali kúpiť v lidli a ostatné v metre. Potraviny sme nakúpili spolu s nimi aj alkohol a mohli sme ísť domov. Teda tak som si myslela, lenže otec sa ma v aute spýtal, že čo by mamina chcela pod stromček.

...a tu sa začala tá dráma, maratón a honba za darčekom pre našu nenáročnú maminu.

Prešli sme od carrefouru, auparku až po centrum Žiliny. Moja mamina nepatrí k ženám, ktoré si potrpia na drahé kabely, parfémy a šperky. Je to úplne obyčajná žena, ktorá nie je zvyknutá na drahé dary svetových značiek. A preto bolo ťažké kúpiť pre ňu vhodný darček.

Po spoločnom uvážení sme sa s ocom rozhodli, že by bolo vhodné jej kúpiť hodinky, ktoré síce má ale sú také no ako to povedať, s prepáčením na hovno hodinky.

Popri hľadaní vhodného hodinárstva, zlatníctva, proste obchodu, kde by sme kúpili nejaké pekné hodinky sme mamine kúpili krásnu šatku spolu so sponou. Dnes ráno sa len tak medzi rečou zmienila, že by chcela sponu na šatku.

Prešli sme x obchodov a všade boli škaredé a značkovo predražené kusy. V niektorých "nóbl" obchodoch sa personál nesprával primerane k ich cenám. Boli namosúrení, dalo by sa povedať až znechutení. Nečudujem sa, možno by už tiež radi boli doma a pripravovali sa na zajtra, ale museli byť ešte v práci.

Boli sme s ocom už zúfalí. Auto sme mali zaparkované v auparku a boli sme až na Národnej (Masaryčke). Kto pozná Žilinu, vie že to je hodný kúsok a vzhľadom na to, že všade bolo x ľudí, ktorí sa motali pod nohy sme boli už znechutení aj my. Pri prechádzaní cez Mariánske námestie som zhliadla malý obchodík, v ktorom mali vo výklade hodinky. Bol taký podlhovastý. Presvedčila som oca, aby sme sa tam šli pozrieť a sľúbila som mu, že je to fakt posledný obchod v ktorom budeme. Vošli sme tam a šli sme až nakoniec. Pri zazrení cien, ktoré tam boli ma až zmrazilo. Smutná som sa pobrala ku dverám, no zrazu som zhliadla lacnejšie a pekné hodinky. Zavolala som oca a spolu sme vybrali krásne zlato-strieborné, obdĺžnikového tvaru s krásnym masívnym remienkom. V tomto obchodíku sa k nám správal personál veľmi milo, s úsmevom nám hodinky zabalili a zapriali nám požehnané a pokojné sviatky. S dobrým pocitom som im zapriala taktiež príjemné sviatky a s úsmevom som pozdravila a odišla.

Darček pre moju nenáročnú maminu sme kúpili, už len dúfam, že sa jej budú tie hodinky páčiť. No a ak nie, tak si ich nechám ja, lebo sú krásne a mne sa páčia veľmi.

Teším sa už na zajtra, a nie preto, že dostaneme darčeky, ale teším sa na prežitie štedrého dňa, takého aký ho každoročne máme spolu s mojou rodinou.

Požehnané sviatky vám prajem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár