Iba pocit, že miznem niekde hlboko pod hladinou, rukou sa načahujem k slnku zastretého vlnami, zúfalo kopem nohami ktoré oťaželi ako závažie, snažím sa vynoriť a nadýchnuť a neprichádza to. V očiach štípe, medzi nohami morské riasy, upchatý nos, ústa a pľúca plné vody. A cítim, že sa topím. A cítim, že klesám dole a prúd bubliniek z mojich pier je čoraz redší. A predtým, než úplne zavriem oči, slnko nad hladinou sa trbliece... tak krásne. A zdá sa ako diamanty.
A to slnko nenaruší žiadny tieň ruky, ktorá by rozčerila hladinu tým, že by sa ponorila za mnou.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár