Asi o hodinu vojdem do Katinej izby(tej dobrej žiačky čo som ju na začiatku spomínala), ona leží na posteli, pod ňou kôš, kde mala bľuť a učiteľka vedľa nej sa pýta čo jej je. ,,Nič, len som unavená," znie odpoveď. Hej, a učiteľka z hrušky spadla, nie?
Ráno som vstala na budík, otvorila som oči a v ústach som cítila púšť. ,,Stanka, podaj mi vodu," znela moja prvá veta v to ráno. Keď som vypila polovicu džúsu, vstala som, šla som a osprchovať a ponavštevovať ostatné izby po včerajšku. Vo vedľajšej mi povedali, že včera Kaťa bľula pred učiteľkou. No super...
Ráno sme mali reč o tom, ako sme pili a podobne...
Nastúpili sme do autobusu a šli do Viedne. Keď nám tam dala učiteľka rozchod, zašli sme do tých známych butikov ako pr. Versace, kde sme sa báli, že budú vyberať vstupné...
Keď som si šla so Stankou kúpiť cigarety, namiesto toho aby som sa opýtala koľko stoja, opýtala som sa koľko je hodín. A tak mi tá predavačka ukazuje hodinky na ruke, niečo mi trepe po nemecky a ja celá červená sa s ňou snažím dorozumieť, zatiaľčo Stanka sa z celej situácie smeje. Keď nám skončil rozchod, stretli sme sa pred Mekáčom a keď nás učiteľka spočítavala, zistila, že 3 naše spolužiačky chýbajú. No super. Volala im a zistila, že sa stratili pred parlamentom. Tak šla po nich, zatiaľčo my sme šli ďalej. O pár minút sme videli, ako sa k nám tie "stratené spolužiačky" blížia. Aďa k nám pribehla, že: "kde ste boli??" Začala nám vysvetľovať ako sa stratili, vraj keď sme si obzerali parlament, oni šli fajčiť a odrazu tam nik nieje. Keď nám to vysvetľovala, prišla už aj profesorka, ktorá sa tiež začala vypytovať ako sa stratili. Aďa jej vysvetlila, že sa nejakého pána pred parlamentom s ich "úžasnou plynulou" nemčinou pýtali, kde sme sa stratili a ten volal akejsi žene, ktorá rozprávala po slovensky a pýtala sa ich z akej sú školy a podobne. Zrazu sa ozve profesorka: ,, Ja som akurát išla po vás, keď mi zvoní mobil, ja zdvihnem a: ,,Dobrý deň, tu slovenská ambasáda. Stratili sa Vám žiaci?" Keď sme to začuli, nemohli sme sa prestať smiať. Tak takto dopadol náš výlet vo Viedni...
Večer sme zase boli v Avione, dopíjali sme fľašky, dofajčievali poslednú trávu(Kaťa už nevypila ani kvapku, ktovie prečo... ale všetko už bolo v nálade...
Ráno sme mali exkurziu po Blave a potom už len- smer autobusom domov....
V buse nám pustili veľmi poučný film... 40 dní a 40 nocí... Viete si predstaviť... Popri filme sme si popíjali pivo a už unavení sme sa tešili domov....
Milujem školské výlety....
Sorry, nie je to super štylistický článok, písala som ho v rýchlosti...
Blog
2 komenty k blogu
1
mirusik1
29. 1.januára 2011 20:58
Náhodou sa mi páči milý a úprimný a celkom zaujímavý
Napíš svoj komentár
- 1 Robinson44: Poznámky k filmu čo stále beží
- 2 Soyastream: Októbrová
- 3 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 4 Robinson44: Niekto musí ostať aj na ocot
- 1 Bot: Oničom báseň
- 2 Mahmut: Výstražné volanie letí vesmírom! Čas sa kráti!
- 3 Derimax3: Keď sa všetko rozplynie do ničoty, prichádza zvláštna úľava a čistá sloboda… ?
- 4 Robinson44: Poznámky k filmu čo stále beží
- 5 Mahmut: Aby sa vedelo, čo je to vlastne dobro, pretože to nevieme
- 6 Soyastream: Októbrová
- 7 Mahmut: Čistota Pána prichádza! Nečisté zmeň sa, lebo zahynieš!
- 8 Pink: Kde bolo tam bolo
- 9 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 10 Robinson44: Niekto musí ostať aj na ocot