Laurine oči sa uprene dívali do zeme. Vytiahla krabičku cigariet a trasúcimi rukami si jednu zapálila. Pomaly vyfúkla tabakový dym a dívala sa ako sa vo vzduchu rozplýva.
Laura začula z izby smiech svojich priateliek.
Pozerali u Kristíny akýsi film ale Laura naň nemala náladu a tak šla fajčiť na balkón, kde sa za ňou vybrala aj jej najlepšia priateľka.
,,Počúvaš ma?“ otočila sa k nej Kristína.
,,Keby som sa tak nepodobala na neho, možno by ku mne mala iný vzťah...“
Kristína si nervózne zahrabla do svojich svetlých vlasov a vzdychla.
,,Chcela by som vedieť prečo nás opustil,“ pokračovala Laura ľadovým hlasom poťahujúc z cigarety.
,,To sa už nikdy nedozvieš,“ odvetila priateľka.
,,Práve to je na tom to najhoršie. Nikdy sa to nedozviem, pretože sa s ním nikdy nestretnem...“
Kristína objala Lauru.
,,Bol to idiot. Síce on ťa opustil ale tvoji priatelia zostanú navždy pri tebe.“
Laure sa po líci skotúľala zablúdená slzička ale rukávom si ju rýchlo nenápadne zotrela.
,,Poď, ideme dovnútra. Počula som, že si v tom filme Liam Hemsworth vyzlečie tričko- a to nechcem zmeškať,“ zvolala Kristína a tým na Laurinej tvári vyčarovala úsmev.
Laura otvorila chladničku s úmyslom, že si dá čosi pod zub ale po chvíli zistila, že sa tam nič nenachádza a tak ju sklamane zavrela.
,,Tak čo, našla si niečo?“ opýtala sa vyhladnutá Kristína s nádejou v hlase. Laura si sklamane vzdychla. ,,Pokiaľ máš chuť na majonézu s rybami tak áno. Pretože to je jediné čo sa v našej chladničke momentálne nachádza..“
,,Nie, ďakujem, “ zatvárila sa Kristína kyslo.
Do kuchyne vošla mama.
,,Ahojte,“ zaštebotala veselo a dovnútra priam vletela. ,,Chystáte sa niečo si zajesť?“ opýtala sa a oprela sa o kuchynskú linku.
,,Pozerám, že dnes si plná humoru,“ zamrmlala si Laura popod nos. ,, Pokiaľ by v tejto chvíli vypukla tretia svetová vojna tak my by sme ešte dnes zomreli od hladu,“ oboznámila dcéra matku s ich momentálnou situáciou, ktorá nebola práve najpríjemnejšia.
,,Alebo snáď držíme rodinnú diétu o ktorej nič neviem?“ vyzvedala Laura.
Matka sa usmiala.
,,Nechceš ísť s Kristínou nakúpiť?“ opýtala sa dcéry, ,,aj tak potrebujeme niečo na večeru, pretože čakáme hosťa,“ dodala pani Bornádová.
Laura sa na matku prekvapene pozrela. ,,Koho čakáme?“ opýtala sa.
,,Tomáša,“ odvetila matka čakajúc na výbuch emócii svojej dcéry.
Laura sa pomaly nadýchla.
,,Ako chceš,“ oznámila a tým všetkých v miestnosti poriadne prekvapila.
,,Ja sa pôjdem s Kristínou niekam najesť,“ dodala.
,,Laura, prosím ťa, prestaň!“ zvolala mama.
,,S Tomášom ti chceme niečo oznámiť,“ pošepla potichu ale dostatočne nahlas aby to priateľky zreteľne začuli.
,,Dúfam, že nie si tehotná!“ zvolala Laura hlasnejšie ako chcela, ,,pretože to by nebolo veľmi príjemné prekvapenie,“ dodala o čosi tichším hlasom.
,,Nie,“ odvetila matka. ,,A pokiaľ chceš, môže prísť aj Kristína.“
Obe sa otočili k prekvapenému dievčaťu. Kristína sa čoraz ďalej cítila nepríjemnejšie a vedela, že večer bude situácia oveľa napätejšia ale keď sa jej pohľad stretol s Laurininými zúfalými očami, vedela, že nemá na výber a tak pani Bornádovej oznámila, že na večeri určite nebude chýbať. ,,Skvelé,“ zvolala matka až príliš natešene a keď dievčatá odišli nakúpiť uľahčene si vydýchla.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár