Laura netušila ako dlho ležala na slnku, ale pomaly začala pociťovať bolesti hlavy a pálenie pokožky. Ale to jej vôbec neprekážalo- nech ju to slnko hoc aj zožerie. Áno, nech ju spáli- spáli zaživa...
Sľúbila, že príde o dve hodiny, pomyslela si Laura. Vedela však, že mamine slová nič neznamenajú.
Otvorila dvere domu a vošla do príjemne chladivej predsiene.
V kuchyni sa plnými dúškami napila vody.
Pozrela sa na hodiny, ktoré viseli na stene. Ručičky sa približovali k trojke.
Ležala na slnku takmer tri hodiny!
Vošla do obývačky, kde si ľahla na gauč a zapla televízor.
Po pätnástich minútach zistila, že vôbec netuší čo pozerá- nedokázala sa sústrediť.
Vypla televízor a zahľadela sa do stropu.
Mala by som niečo zjesť, pomyslela si, ale naďalej ležala. Nemala na nič chuť.
Ktosi zazvonil pri dverách.
Keď ich Laura otvorila, zbadala, že pred ňou stojí Kristína.
,,Ahoj,“ zvolala jej priateľka a prudko ju objala.
,,Au,“ zvýskla Laura.
,,Ach,“ zvýskla Kristína, ,,si červená ako paprika!“
Dievčatá vošli do Laurinej izby, kde sa pozrela do zrkadla.
Naozaj, celé jej telo bolo spálené.
Laura si vzala mlieko po opaľovaní a začala sa ním natierať. Krém jej príjemne schladil rozpálenú pokožku.
Kristína sa hodila na posteľ. ,,Tak a teraz mi povedz čo ti je,“ zahľadela sa na Lauru veľkými hnedými očami.
Laura si vzdychla.
,,Ale nič,“ zamrmlala a všetku svoju pozornosť venovala krému.
,, Kde máš mamu?“ opýtala sa Kristína.
,,Šla s Tomášom na obed,“ odpovedala Laura.
Priateľka hneď vedela odkiaľ fúka vietor. Poznala Lauru snáď od narodenia a o jej problémoch s mamou vedela všetko.
,,Objednám pizzu,“ oznámila Kristína vyťahujúc mobil z nohavíc. ,,Som si istá, že si neobedovala.“

Matka sa ukázala až na ďalší deň, keď Laura raňajkovala.
,,Dobré ráno,“ usmiala sa na Lauru stojac pri dverách.
Laura sa napila pomarančového džúsu. ,,Mala si prísť včera poobede,“ vyčítala jej dcéra.
Mama bola zopár minút ticho. Pomaly sa nadýchla.
,,Laura, chcem sa s tebou porozprávať,“ začala a sadla si za stôl.
,, Viem, že som v poslednom čase málo doma a naozaj ma to mrzí.“
,,Má to aj svoju príčinu,“ uštipačne sa ozvala Laura, ,,a tá príčina sa nazýva Tomáš.“
Matka si vzdychla.
Nedokázala sa s dcérou rozprávať, už teraz mala pocit, že by mala odísť.
Najradšej by sa zdvihla a rozutekala sa preč- hocikam...
Pomyslela si, že v tom nie je sama- aj Laura sa nervózne dívala do taniera.
Mama sa na Lauru zahľadela- bola nádherná ako jej otec. Aj povahu mala po ňom- rozumnú ale zároveň aj nevyspytateľnú. Nedokázala si predstaviť ako by zareagovala na jej novinu.
Laura sa postavila a tým vyrušila pani Bornádovú z myšlienok.
,,Idem ku Kristíne,“ oznámila a vyšla von z kuchyne nezaujímajúc sa o maminu novinu.
Mame zazvonil mobil.
Bol to Tomáš.
,,Už si jej to oznámila?“ opýtal sa hneď potom čo zodvihla. ,,Ešte nie,“ vzdychla si mama.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár