Niekde v diaľke zazvonil telefón.
Sníva sa mi to, pomyslela si Laura a ďalej spala.
Zvonenie neprestávalo.
Laura pomaly otvorila oči. Celú jej izbu zalievali ranné slnečné lúče.
Obzrela sa po izbe. Telefón ležal na stole. Pomaly sa zdvihla z postele a vzala ho.
,,Prosím,“ začula svoj unavený hlas.
,,Dobré ránko.“
,,Kristína, ja ťa zabijem. Koľko je hodín?“ zvolala Laura a hodila sa naspäť na posteľ, kde za ňou skočil Ben.
,,Osem.“
,,Prečo mi voláš tak skoro?“ zavzdychala Laura a začala hladiť Bena. Mal nádhernú hebkú srsť. ,,Vstala som skoro a nevedela som čo mám robiť, tak som sa rozhodla zavolať ti.“
,,Ďakujem, ale mohla si tak spraviť o čosi neskôr,“ zahundrala Laura.
,,No takisto som ti chcela oznámiť novinu. Veronika a Lukáš spolu začali včera chodiť! Keby si neodišla skôr, bola by si pri tom...“
Laura si pošúchala oči. Bola strašne unavená a v tej chvíli nemala chuť počúvať Kristínine klebety. ,,To je naozaj super,“ zamrmlala potichu.
,,Hovorila som ti to!“ nedalo Kristíne.
,,Dobre, Kristína, zavolám ti neskôr. Čau,“ zložila Laura telefón a schúlila sa pod paplón.
,,Dobrú noc, Ben,“ zamrmlala psovi a bola odhodlaná opäť sa ponoriť do krajiny snov, keď počula ako ju volá mama.
,,Laura,“ otvorila dvere do jej izby. ,,Počula som, že si už hore. Choď na nákup.“
,,Nie,“ zastonala Laura, keď mama zavrela dvere. ,,Dnes sa už so spánkom môžem rozlúčiť,“ zamrmlala a sťažka sa postavila z postele.


Poobede sa Laura opaľovala v záhrade s Benom pri nohách a čítala časopis, keď za ňou prišla mama. Mala oblečené modré šaty a na ramene sa jej pohojdávala kvetinová taška. Vyzeralo to tak, že sa niekam chystala.
,,Idem s Tomášom na obed,“ odpovedala na Laurinu nemú otázku súvisiacu s jej oblečením. Laurina tvár sa schovala v časopise.
Môžeš sa k nemu rovno nasťahovať- aj tak si u neho častejšie ako doma, pomyslela si Laura, ale neprehovorila ani slovo.
,,Vrátim sa o dve hodiny,“ pokračovala mama a vôbec jej neprekážalo, že jej dcéra jej neodpovedá. Zvykla si na jej správanie. Vedela, že by spolu mali tráviť o čosi viac času, ale už sa so svojou dcérou nedokázala súvisle rozprávať. Trápil ju ich vzťah, ale nijako sa ho nesnažila napraviť. Nemala na to odvahu- vedela to.
Vždy, keď sa zahľadela do tých modrých očí, videla ho. Muža, ktorý jej zlomil srdce.
Mama venovala Laure krátky pohľad, ale keď dcéra naďalej schovávala tvár za časopis, otočila sa a vyšla zo záhrady. Laura odložila časopis a dívala sa za odchádzajúcou matkou.
Keď nastúpila do Tomášovho auta, dievčaťu sa po líci začali kotúľať horúce slzy...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár