mám toľko výhovoriek, toľko vecí, ktoré by mohli danú situáciu vysvetľovať, alebo aspoň ospravedlniť
strašne nechcem, aby bola pravda to, čo v kútiku srdce viem, že pravda asi je. Ale myslím na to čo najmenej, lebo to bolí. Nechcem aby to bolelo, budem sa biť za to, aby boli pravdivé ti e výhovorky
-počasie (cez to teplo nedokážeme rozprávať, nedokážeme rozmýšľať, nedokážeme chodiť a dotýkať sa)
-nepriazeň osudu (ale všetci máme osud hlboko vieme kde, a budeme proti nemu bojovať, z princípu, čiže v konečnom dôsledku, nepriazeň osudu neznamená nič, len odhodlanie ísť dopredu)
-nezvládanie stresových situácií (pominie stresor, príde zase dobré obdobie)
-počasie (viem, že som to už spomínala, ale tak ako to je vhodná téma na rozhovory, je to aj vhodná výhovorka)
-problémy, ktoré sa ma netýkajú (on má problémy, ja mám problémy, on tie svoje nevie riešiť, ja svoje odmietam riešiť, on sa tým zaoberá, ja nie, on na nič iné nemyslí a nič iné nevie, len riešiť svoje problémy)
viac nemám. Okolo týchto chodím dookola. Bojím sa, strašne sa bojím, že je pravda tá pravda v kútiku duše/srdca. Nedovolím tomu rozpadnúť sa, budem bojovať, odmietať zlé, privolávať dážď a smiech a úsmev, a voľno, a nedovolím, nedovolím, nedovolím, aby odišiel
(plačem)
milujem ho
je pre mňa ten pravý?
som neskutočne frustrovaná, z tohto všetkého. Nič sa nedeje. Stagnujeme na jednom probléme, ktorý sa ma netýka, ale neviem mu pomôcť, aby sa to pohlo ďalej.
nenávidím, keď mu neviem pomôcť
bojím sa, že to skončí
desím sa toho. Ale najviac ma desí to, že o tom vôbec uvažujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár