čakám na sto-desiaté kedy sa zobudím a budem šťastná, pretože sa vrátim tam odkiaľ som.
slnečné skoré ranné hodiny,
kedy sa túlaš nočnými uličkami
kedy krájam ospalo ovocie do misky
a ty smútiš
a ja radšej nevnímam
zachmúrené jesenné rána
tvoje
kedy líham psychicky unavená
so zapadajúcim slnkom
zapadá skoro
tak ako som si uvedomila chyby
vychádza skoro
skoro ráno
skoro ako keby som ťa stále mala rada
Slnko prináša záblesky radosti. radosti, že každé ráno je bližšie k starému životu.
pocit ako keby toto nebola realita.
pri tom je to už len o zvyknutí.
prosím si posledné raňajky a potom už budem mať to, čo mám rada.
***
nie som na dne. čo je divné.
som rada.
rada, lebo som zistila čo mám doma.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
2. 1.januára 2019 16:14
Písané z Japonska?
Napíš svoj komentár