No teraz sa to povedať nedá, život sa mi zdá v mnohom ťažší. Neviem či to je pribúdajúcim vekom,spoločnosťou,vlastnými problémami.
Nie som nešťastná, ale nemôžem povedať že som šťastná, nedokážem sa tešiť z tých krásnych vecí čo sú okolo mňa, nedokážem sa tešiť ani z ľudí ktorý mi ešte ostali, ktorých som nesklamala alebo ktorý nesklamali mňa.
A tak rozmýšľam čo mi chýba k šťastiu ?
Chcela by som zaspávať s pocitom že ma ma niekto ozaj rád.
Chcela by som sa zmeniť, a byť taká aby som nerobila nedorozumenia.
Kedy by som znova dosiahla vrcholové šťastie ?
Keby po mňa prišiel obláčik a odniesol ma na planétu kde by som nikoho nepoznala,kde by nikto nepoznál mňa.
Kde by som mohla začať od začiaku.
Prečo to všetko nejde kývnutím palca ?
Viem prečo! Lebo život by bol až moc krásny a ľahký.
V živote som hľadala, lámala si hlavu, stratená premýšľala plánovala si život.
Bola som ranená, otrávená, milovaná ale aj nenávidená.
Stretávala som dobré ale aj zlé.
Pre to všetko sa mi oplatí ísť krôčik po krôčiku ďalej ! Keď som si už pretrpela toľko bolestí, sklamania ,sĺz...
Patrilo by sa konečne otvoriť oči, umyť vysušenú špirálu od sĺz, prezliecť to prepotené a slzami pokvapkané tričko zatnúť zuby a bojovať ,bojovať za svoje šťastie.
Opäť začať snívať !
A dosiahnuť opäť svoje vrcholové šťastie vlastnými silami
Viem že to bude ešte dlhá a ťažká cesta ale s vierou to zvládnem.
Musím zabudnúť na to čo bolo, urobiť hrubú čiaru za minulosťou, a ŽIŤ !!!!
,,Ak neprekonám samú seba nikdy nedosiahnem svoj cieľ."
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
katuska8808
27. 8.augusta 2012 23:51
vážne veľmi pekné.. a držím palce
Napíš svoj komentár