Niečo o sraní, čo nie je úplne na hovno

Dnes prišiel historický deň. V skratke také moje jemné, sociopatické zdieľanie zo spoločnosťou prostredníctvom internetu dosiahlo vysokú úroveň úprimnosti. Nuda a fakt, že som na marodke dohnali moju hlavu k činom nečakaných rozmerov.
Sople mi lezú zo všadiaľ a okolnosti ma nútia sa zamýšľať nad vecami, nad ktorými by som sa inak nezamýšľal. Dnes budem hovoriť o dvoch veciach, povyšovať ponížené a oslavovať víno.

Ľudia majú v dnešnom svete málo času na seba. Nemyslím na seba navzájom, ale na seba ako svoju prvú osobu. Na svoje vnútro. Ráno do práce s ktorej odchádzame večer, aby sme aspoň trošku vyvetrali hlavu zapneme si telku a do hlavy nám hučia mediálne sprostosti a podprahové správy o ktorých by sa dalo napísať samostatne minimálne 25 blogov. ( Ale na jednotke idú v poslednom čase dobré filmy) Keď ideme domov s práce hučí nám do hlavy nejaká ta hudba buď zo slúchadiel alebo autorádia. Sme s priateľmi, deťmi, rodičmi, kolegami, predavačkami .... A kedy sme sami?

Problém je v tom, že aj keď si myslíme, že sme si našli čas na seba tak nám aj tak niečo hučí do hlavy. Jediný moment keď sme sami je sranie. Sranie nieje len obyčajný akt vylučovania potravy, v tejto dobe to je jediný okamih dňa keď sa zastavíme a nič nerobíme. Jediné minúty uvoľnenia. Prečítame si nejaký ten časopis, alebo serieme len tak. Pri sraní aspoň mňa osobne nemôže nikto rušiť, je to posvätný obrad pri ktorom filozofujem nad svojim životom. Sme v útočišti, kde nikto nemôže príjsť a kde sa na nič nehráme. Sme tam taký aký sme. Jedine v záchode. A to si nemyslite, že hovorím teraz len tak o hovne.

Je to smutné, že jediný osobný moment dňa sa odohráva tam, ale preto ho musím pozdvihnúť na výšinu a upozorniť na to. Na druhej strane chcem upozorniť na niečo trocha vznešenejšie. A to nato, žeby sme si mali nájsť čas na víno. Čas si niekde do pohodky sadnúť, s nejakým priateľom, trochu popíjať a nalievať do seba a vylievať zo seba. Nechcem podporovať alkoholizmus a víno je iba metafora. Kto je spôsobilí chápať nech chápe. A na záver. Neserme na seba, lebo potom sme nasratý.

 Záchod

9 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu