muža jej voda z potoka vzala.
Len schránka bez duše vlnami ide,
pre každú dušu smrť si raz príde.
Na pni stojí a slzy roní.
Syna má na vojne v ťažkej zbroji.
Hlávku mu strela zranila,
prišla aj jeho hodina.
Tá žena stále na pni stála,
vydaj svej´ dcéry oplaka.
Ožran a tyran bol jej zať,
plakala dcéra, plače mať.
Na tom pni stojí, žena v muku,
narieka, a lano má kol krku.
Už nemá nikoho viacej, nie
ukončiť chce svoje trápenie.
skočila z pníka, osud jej ťažký bol,
tak aj z nej pomaly život unikol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár