Dnes je streda a ja som konečne prišla na to, z čoho moje svrbenie vzniklo. Nie, nie je to žiadna choroba. Je to len nezvyk na niečo nové v ňom, na teba.
Áno, ty si mi doň padol a ja nič netušiac snažila som sa ťa odtiaľ dostať. Našťastie som pravú príčinu odhalila v čas a ešte stále si v ňom. Už si ho nešúcham . Chcem ťa mať v oku. Chcem ťa tam navždy . Pasuješ doň dokonalo.
Ružové okuliare ľudom z očí môžu spadnúť ale ty si lepší. Ty už z oka nevypadneš, našiel si si tam svoje miesto a pomaly sa zabývavaš. Tak ťa teda pekne vítam!
Keď ti bude izba v oku malá , presuniem ťa do väčšej , priamo do hlavy. Budeš mi behať po rozume od rána do večera a ja sa tomu vôbec nebudem brániť. Práve naopak.
A keď ťa už to behanie unaví tak sa pohodlne zvezieš výťahom. Nepôjdeš však hore, práve naopak , pôjdeš o pár poschodí nižšie, do srdca a tam už ostaneš navždy . Tam už od teba nič nebudem vyžadovať,žiadne behanie. Bude mi stačiť , že si tam. Tam už môžeš robiť čokoľvek chceš. Ale pozor, moje srdce je ženské, porcelánové. Ľahko ho rozbiť.
/napísala som to asi pred dvoma rokmi a mam plný počítač takýchto nezmyslov tak ich sem postupne budem davat...aj tak to nik nečíta a ja si vyčistím pc /
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
inversi
17. 12.decembra 2014 09:32
8) pecka
Napíš svoj komentár