„Čože?“
Nechápavo krútim hlavou. Rozumiem, že má toho veľa, ale nemohla mi to dať vedieť skôr? A prečo vyradila práve mňa a bol som pridelený novej doktorandke?
No čo už.... po pár dňoch mi to nepríde až také hrozné. Rozhodol som sa napísať jej správu, či je oboznámená so situáciou, kedy sa stretneme a pekný pozdrav. Odpoveď prišla okamžite, do pár sekúnd.
„Zastavte sa u mňa na katedre zajtra krátko po obede.“
Uf, tak takúto reakciu a rýchli prístup som nečakal, hneď si získala moje sympatie. Asi to bude začiatkom semestra, ale momentálne som príliš namotivovaný do práce na bakalárke. Jediné, z čoho mám obavy je to, že čas letí veľmi rýchlo a rečiem mojich známych o tom ako na bakalárku stačili 2 týždne, či menej, vôbec neverím.
„Nie, nie ja tom začnem robiť už teraz“ hovorím si len tak pre seba.
Jediné čo mi chýba je direktívna osoba, ktorá mi raz za čas pomôže, upraví moje chyby, slovosled či citácie.
.
.
.
Dnes ráno sa na tie prvé konzultácie aj celkom teším. Pár minút po pol jednej stúpam na tretie poschodie univerzitného rektorátu, kde má náš odbor katedru. Hneď prvé dvere napravo patria doktorandom. Zaklopem. Žiadne zvuky, žiadna reakcia. Zvláštne, pritom na chodbách je celkom rušno. Chvíľku sa prechádzam len tak, hore – dole po chodbe, keď z vedľajších dverí vyjde hľadaná osoba.
„Čakáte tu na mňa kvôli konzultáciám bakalárky?“
A hneď dodá, že sa ospravedlňuje za meškanie. Otvára kľúčom dvere na kancelárii doktorandov, a pozýva ma dnu. Netuším, čo si myslieť. Príjemná mladá žena, o tri či štyri roky staršia odo mňa, ešte len začínajúca doktorandka.
„Prečo si zvolila práve našu katedru?“ napadá ma v mysli.
Sadá si za neveľký stôl a prebúdza počítač. Minútové ticho prerušuje, jej tiché mrmlanie, v ktorom si odpovedá na otázky.
„Dobre, prečítala som si Vaše zadanie, teraz mi vy povedzte, čo
vlastne chcete v rámci bakalárskej práce robiť.“
„Ehm..“
Desať sekúnd ticha sa zdá byť pre mňa nekonečných.
„Momentálne zažívame boom sociálnych sieti a keďže ich sám využívam, rád by som venoval svoju prácu práve tejto téme.“
Mladá doktorandka sa mi pozerá do očí, predkloní hlavu, pozrie na monitor, a späť na mňa.
„A praktickú časť chcete mať o čom?“
Otázky pokračujú, nemajú konca kraja a ja si rýchlo uvedomujem, že to takto ľahko nepôjde...
Vedel som od začiatku že to nebude až také jednoduché, ale toto som nečakal. Moje predstavy o tom, ako v jednoduchosti porovnám facebook a twitter sa rúcajú. Dostávam jasné argumenty, o čo by malo v bakalárskej práci ísť, že nestačí stiahnuť do písomnej časti informácie o stránke pre novinárov.
Mám v hlave plno nových nápadov, myšlienok, tipov predchádzajúcich prác, a samozrejme pripomenutie termínov, dokedy je nutné odovzdať prácu. Musím sa priznať, na prvej konzultácii mi poriadne naložila. Na budúci týždeň keď opäť prídem konzultovať sa už teraz začínam celkom tešiť, budem sa snažiť prísť pripravený, chcem tej mladej ukázať, že mi na tom záleží.
Vyjdem pred budovu a zapaľujem cigaretu. Som spokojný, už viem čo mám robiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a na bakinu porovnávať twitter s facebookom? to ak si niekto u nás vyberie takúto tému v prvom ročníku na proseminárku, tak ho vysmejú a ani by s ním o tom nekonzultovali