Ja to v poslednej dobe robievam casto. To bude asi tym, ze sa nachadzam daleko od svojej civilizacie, medzi ludmi s inou kulturou, inymi zvykmi, s inym jazykom, v inom prostredi. Nuz, ale, nevadi mi to. Tento pobyt mi priniesol vela. Aj ked som sa chvilkami rozculovala nad mravcami, ktore ste si nasli, napriklad, na zubnej kefke. Je tu bezne, ze vam v dome pobehuju po stenach jasterice, pod postelou a pod skrinou potkany, alebo vam v kupelni poletuju svaby.
Ja uz som si zvykla. Ale kedze som navyknuta na uplne iny styl zitia, zit by som tu nevedela. Mozno vedela. Ale to urcite az po niekolkych rokoch.
Zo zaciatku som tuto krajinu naozaj neznasala. Ale teraz som vdacna, ze som tu. Premyslam nad roznymi vecami a dosla som aj k novym zaverom. Clovek sa zacne pozerat na svet inymi ocami a zacne si ho viac vazit, zacne si vazit viac to, co ma. Presne tak ako ja. A navyse Vietnam este nepatri medzi chudobne krajiny, nehovoriac o Afrike, alebo Indii. Poslala by som sem kazde rozmaznane decko aspon tak na rok, nech vie, co je to tazky zivot, ze zivot nie je zalozeny na otazkach typu , , Co si dnes obleciem? " alebo , , S kym a kam pojdem v piatok vecer von? " .... atd atd ....
No, trochu som odbocila od toho, o com som tu vlastne chcela teraz pisat. Casto sa teda poslednou dobou zamyslam nad roznymi vecami, zamyslam sa takisto aj nad sebou. Co je vlastne dovod, preco mavam aj poslednou dobou depky. Zahlbujem sa do seba a lepsie sa spoznavam. Uvedomujem si, ze v mojom tele ziju dve uplne ine osoby. Jedna cast mojho JA sa ma rada, no druha cast sa neznasa. Mam depku. No nie som sama. Vela ludi preziva iste to iste, co ja. No vela z nich riesi nakoniec problem tym najhorsim sposobom, a to, samovrazdou.
Nie jeden clanok som citala o samovrazde mladych ludi. Tych vacsinou trapia prve lasky, rozchody, problemy v rodine... Nevedia ako riesit problem a tak len siahnu ci uz na ziletku, na lano, alebo whatever...
Podla mojho nazoru najlepsi sposob riesenia takychto problemov je sa s niekym blizkym porozpravat. Alebo ked uz s nikym, tak s nejakym psychiatrom, alebo ked ani s tym, tak so samym sebou. To pomaha. Clovek sa v tej chvili potrebuje vyrozpravat, dostat zo seba von svoje pocity a myslienky. Tak nech ich dostane. Je len na nom ako, je vela sposobov.. Clovek moze tvorit, ci uz malovat, fotit, pisat... Kludne hocico. Pomaha to.
Tymto som chcela vlastne povedat, aby sa ludia nad samovrazdami ani len nezamyslali. Nema to vyznam. Ublizi to akurat tak vasim blizkym a priatelom. Sposobia sa tym ovela vacsie problemy.
Navyse vzdy moze byt situacia horsia, ako je. Napriklad ludia v chudobnych krajinach, a nielen v chudobnych, nemaju co jest, kde spat, nemaju rodiny, su postihnuti... maju chut zomriet. No vzchopia sa. A ziju dalej. Vazia si svoj zivot.
A preto si ho vazte aj vy. Nech uz je problem v hocicom, vzdy to moze byt aj horsie. Ked sa mate na hovno, pomyslite na to, ze je tu vzdy niekto, kto sa ma horsie a bojuje dalej.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
Mne na takéto myšlienky pomáha spánok kebyže nad tým rozmýšľam, len by som sa v tom utvrdila,to že sa o tom porozprávam s kamarátmi, ma nijak nenaplní a psychológ či psychater...neskúšala som to, no radšej sa vyspím...ďalší deň to bolí menej...
3
mna ked prepadne depka tak sa snazim nieco robit... niecim sa zamestnat... bude idem vonqu sa niekam prejst or pocuvam music alebo upratujem
4
ja som nikdy nepokladala samovraždu ako poslednú možnosť.ale som dosť zbabelá nato aby moje sny o nejakom peknom moste boli realitou.keď som tak nad tým uvažovala prišla som k záveru,že je lepšie pre niekoho zomrieť.vrhnúť sa pred guľku napríklad.a súhlasím s @1.ke ď už niet úniku môže to byť riešením...
5
blog som ani necital - ale nadpis ma zaujal a jednoznacne viem ze samovrazde NEJE riesenim nicoho....a nikomu ju neodporucam....ak uz pre nic ine tak len preto ze som veriaci - viem ze by som si na to mal najst radsej dake forum alebo anketu..ale mne ten nadpis udrel do oci..ak bude mat s tymto komentom niekto problem tak nak mi nexa TS
6
Súhlasím s 1 paatoo...
a zároveň v malej časti s ostatnými, ktorý sasmovraždu odsudzujú... hlavne samovraždu z hlúpych dôvodov ale:
-Koľkým z vás zomreli rodičia ?
-Koľký z vás sa stali behom pár dní bedzodmovci?
-Koľkých z vás týrali v detstve ?
-Koľkých z vás znásilnili?
-Koľký z vás sa ocitli cudzou vinou na vozíčku ?
-Koľký z vás niekedy mali skutočnú dlhodobú depresiu ? myslím takú, ktorá sa už dá klasifikovať ako choroba...
-Koľký z vás už nemajú ani prečo ani preoho žiť ?
Ak si odpovedala aspoň na jednu otázku kladne tak to znamená, že si silná a naozaj si vážiš svoj život ak si o samovražde ani raz neuvažovala... ak si už o nej uvažovala nemáš absolútne dôvod sa pýtať prečo.
a zároveň v malej časti s ostatnými, ktorý sasmovraždu odsudzujú... hlavne samovraždu z hlúpych dôvodov ale:
-Koľkým z vás zomreli rodičia ?
-Koľký z vás sa stali behom pár dní bedzodmovci?
-Koľkých z vás týrali v detstve ?
-Koľkých z vás znásilnili?
-Koľký z vás sa ocitli cudzou vinou na vozíčku ?
-Koľký z vás niekedy mali skutočnú dlhodobú depresiu ? myslím takú, ktorá sa už dá klasifikovať ako choroba...
-Koľký z vás už nemajú ani prečo ani preoho žiť ?
Ak si odpovedala aspoň na jednu otázku kladne tak to znamená, že si silná a naozaj si vážiš svoj život ak si o samovražde ani raz neuvažovala... ak si už o nej uvažovala nemáš absolútne dôvod sa pýtať prečo.
Napíš svoj komentár
ale môže to byť riešením dlhodobého (niekoľko ročného) beznádejného stavu...