Človek sa občas zamyslí nad svojím životom... Prebehne si dozadu dôležité okamihy svojho bytia... Ja som sa na to podujal dnes večer. Sedím za stolom, mám pustenú moju srdcovku od Nickelbacku – Far away. Pozriem v mysli dozadu a vyjaví sa mi pár krásnych obrazov.

V prvom sa hneď ocitám na úzkej posteli otočený tvárou k žene, ktorá je mojim druhým ja. Ležíme pri sebe a mesiac svieti cez žalúzie na naše tváre. Pozeráme si navzájom do očí a každý v tých druhých vidíme čistú lásku a radosť z prítomnosti toho druhého. Snažím sa nezaspať, pretože nechcem prísť o jedinú sekundu jej vzácnej prítomnosti, jej pohľadu. Chcem aby táto chvíľa trvala večne, pretože len ty ma poznáš dokonale a len pred tebou nemusím byť niekto, kým nechcem byť.

V ďalšom ležím v malej podkrovnej izbe, vonku je noc a vedľa mňa leží človek s ktorým som si dokonale rozumel. Rozprávame sa a cítim sa pri ňom krásne. V jednom okamihu si povieme, že už bolo toho dosť a ideme spať posadí sa, posadím sa aj ja a pozrieme si do očí. Po chvíľke sa naše telá pohnú rovnakým smerom v rovnakej sekunde a objímeme sa. Je to najkrajšie objatie v mojom živote. S krásnym pocitom zaspím a viem, že tento deň si zapamätám do konca života.

V nasledujúcom obraze som sám pred počítačom a čítam správy, čo mi píše kamarát o jednej babe ktorú mám nadovšetko rád. Je pri nej a ona je v bezvedomí a nemôže sa prebrať. Srdce mi bije ako splašené, ale nemám jej ako pomôcť. Nervózny a vystrašený čakám na ďalšie správy ktoré nie sú vôbec dobré. Nechcem stratiť poklad, akým je pre mňa ona. Obraz dopĺňa nespočetné množstvo našich ďalších stretnutí a objatí a nakoniec cítim radosť, pretože viem, že už je v poriadku a že tu stále bude.

V ďalšom okamihu kľačím v jeden krásny večer vo štvrtok v kostole pred Ježišom a modlím sa... Modlím sa tak ako ešte nikdy v živote, úplne sa odovzdávam Bohu. Dovtedy sa mi nikdy nestalo aby som celý čas mal Bohu čo povedať, za čo ďakovať, o čo prosiť. Pane viem, že ty si stále so mnou a že svojou prozreteľnosťou riadiš moje kroky prosím ťa daj, nech vždy pociťujem tvoju prítomnosť a nenechávaj ma nikdy samého. Pretože bez teba som ako ovca bez pastiera...

Vidím ešte ďalších niekoľko úžasných vecí ktoré som prežil a boli pre mňa zapamätateľné až doteraz. Stretnutie s dobrou priateľkou na diaľku v Košiciach, ktorá pre mňa znamená veľmi veľa, bozk na záchodoch jedného bratislavského pubu; stretnutie s mojím svedomím tiež z Blavy, ktoré má taký krásny rozprávkový hlas; všetky tri nitrianske stretká; každučký jeden okamih s luďmi ktorých mám rád...

A v budúcnosti vidím a dúfam vo veľa ďalších stretnutí, ľudí, okamihov... pretože pre mňa sa život určite nekončí chcem si ho vychutnávať plnými dúškami. Chcem stretnúť mojich dvoch zo SNV, moje dve z Košic, chcem ísť do Vernára, chcem a túžim zažiť veľa skvelých vecí.

Niekedy sa zamýšľam nad tým prečo sú ľudia v dnešnej dobe takí smutní, takí zdepkovaní a prečo nenávidia život na zemi až tak, že si ho sami berú? Je to hlúposť... prečo by som mal odmietnuť tieto skvelé okamihy, ktoré ešte môžem zažiť? Pochabosť... A vlastne toto všetko ma privádza k jedinému záveru...

Mám rád život, mám rád ľudí. Mám rád každého jedného človeka čo ovplyvnil akokoľvek môj život či už dobre alebo zle. Myslím to úprimne a je mi to absolútne jasné. Priatelia, kamaráti mám vás rád, buďte tu stále so mnou a skrášľujte mi môj pobyt na tejto zemi.

Áno život milujem ťa...

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
lindsey  14. 5. 2009 21:24
skvelý blog lásko má a neboj, uvidíš tých dvoch zo snv, jednu určite,..milujem
Napíš svoj komentár