Položili ste si niekedy otázku, kde sa v nemeckom národe vzalo presvedčenie, že je výnimočný? Že má nejaké mimoriadne poslanie? Že má stáť nad všetkými národmi sveta? Takéto tušenie a neskôr aj presvedčenie sa predsa nedá len tak vymyslieť. Musí mať nejaký reálny základ.


A reálny základ skutočne má. Je však duchovný. A v duchovnom slova zmysle mal byť aj uskutočnený.

Duchovný rozmer výnimočnosti nemeckého národa ale nebol Nemcami poznaný a pochopený, a preto sa všetko obrátilo nesprávnym smerom. A síce k domnienke o vlastnej nadradenosti, na ktorej bolo postavené zvrátené právo zlikvidovať všetkých menejcenných a zaujať ich životný priestor.

Z toho, čo malo byť veľké, vznešené, ušľachtilé a prinášajúce všetkým národom zeme požehnanie, sa teda napokon stalo niečo obludné, zvrátené a neľudské, čo prinieslo našej planéte vojnový konflikt apokalyptických rozmerov.

Kde sa stala chyba? Čo sa pokazilo?

Aby sme to pochopili, bude treba začať iným národom, ktorý bol duchovne povolaný k veľkým veciam. A to bol národ židovský. V ňom sa mal narodiť Mesiáš a Spasiteľ sveta, k čomu skutočne aj došlo.

Avšak cirkevná vrchnosť židovského národa Mesiáša nespoznala a dala zavraždiť toho, kto sa zaň prehlasoval, a koho učenie a zázraky potvrdzovali oprávnenosť jeho prehlásenia.

Židovský národ zavraždil Mesiáša namiesto toho, aby prijal jeho učenie, snažil sa podľa neho žiť a pod vedením Ježiša Krista sa stal prvým národom sveta, žijúcim podľa Slova Božieho. Týmto spôsobom by medzi všetkými národmi zeme zažiaril ako jasné svetlo. A všetky národy by ho nasledovali. Tak sa mal stať z národa povolaného k veľkým veciam národ vyvolený, ktorý dokázal tieto veľké veci aj naozaj uskutočniť.

Kristus však počas svojho pôsobenia videl všetky chyby a nedostatky židovského národa, tušil aký osud ho čaká a uvedomoval si, že za nastávajúcim zlyhaním povolaného národa stojí vo veľkej miere jeho duchovná nezrelosť. Kvôli tejto nezrelosti ani nemohol povedať všetko, čo povedať chcel. Preto predniesol nasledovné slová, ktoré sú zaznamenané v evanjeliách: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nepochopili/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy! On Ma oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám! A keď príde, ukáže svetu čo je hriech, čo je spravodlivosť a čo súd.“

To znamená, že v ďalekej dobe, kedy bude ľudstvo duchovne oveľa zrelšie, má prísť Duch Pravdy a zvestovať mu celú Pravdu.

Kolesá osudu sa začali otáčať a nový povolaný národ, do ktorého stredu mal raz prísť Duch Pravdy, začal byť pripravovaný na svoje veľké poslanie.

To poslanie bolo úplne rovnaké, ako v prípade židovského národa. Nemecký národ mal v prvom rade spoznať Ježišom zvestovaného Ducha Pravdy, mal prijať jeho učenie, čiže Pravdu Božiu, Ježišom ľudstvu zasľúbenú, mal začať podľa tejto Pravdy žiť, na základe čoho by zažiaril medzi všetkými národmi ako jasné svetlo. A ostatné národy by ho nasledovali. Nemecký národ mal teda viesť ľudstvo duchovne!

Ale ako sa vraví, pod svietnikom býva najväčšia tma. To znamená, že tam, kde malo zavládnuť najväčšie svetlo, bol zo strany jeho protipólu, zo strany síl temna vyvíjaný silný tlak, aby sa to nepodarilo a aby sa všetko zvrhlo.

A tak, ako židovský národ nespoznal Mesiáša, rovnako i nemecký národ nespoznal Ducha Pravdy. Nespoznal svojho pravého duchovného vodcu, ktorého Posolstvo mal nasledovať, a tým splniť svoju svetlú a vznešenú úlohu, ku ktorej bol povolaný.

Namiesto toho uveril falošnému vodcovi, ktorý to pôvodné, veľké a ušľachtilé obrátil v niečo obludné, pokrivené a z vrátené.

Nemecký národ bol k svojej veľkej duchovnej úlohe pripravovaný celé stáročia, a v hodine splnenia stáli za nim pomáhajúce sily celého vesmíru. Bolo to čosi nevídaného, a nemecký národ cítil a vnímal, že sa stáva stredobodom vesmírneho diania. Túto skutočnosť aj vyjadril známymi slovami: „Gott mit uns!“ Boh je s nami!

Sila všetkých podporujúcich vyžarovaní univerza, prúdiacich k nemeckému národu po dlhé desaťročia bola tak strhujúca, že v jej zneužití si fašistické Nemecko neuveriteľne rýchlo, a takmer bez boja, podmanilo celú Európu. Lebo i keď došlo k zneužitiu podporujúcich vesmírnych vyžarovaní, ich tok nebolo možné zastaviť len tak zo dňa na deň.

No a medzi iným mali Nemci i podporu živej Cnosti hrdinského boja. S jej pomocou vybudovali disciplinovanú a železnú armádu, ktorá bola takmer neporaziteľná.

Cnosť hrdinského boja je v našom univerze niečo, čo je živé. Ide o celkom reálnu, živú bytosť, jestvujúcu v jemnejšej úrovni bytia, než je tá naša fyzická. Táto živá vedomá bytosť stelesňuje ideál hrdinstva a vnútorne podporuje, vedie a usmerňuje všetkých ľudí, ktorí sa v pozemských pomeroch snažia o naplnenie ideálu hrdinského a rytierskeho boja za dobro a za správnu vec.

No a táto Cnosť stála i za nemeckým národom a podporovala ho. S jej pomocou slávili Nemci svoje prvé veľké víťazstvá. Táto Cnosť stála za nemeckým národom, pretože bol predurčený k veľkému duchovnému víťazstvu. Avšak nemecké zverstvá, vzdialené od ideálu hrdinského a rytierskeho boja za správnu vec mali za následok, že Cnosť ideálu hrdinstva dala od nich ruky preč. Nemci stratili morálne právo na víťazstvo a Cnosť hrdinstva prešla na stranu síl, bojujúcich proti nemeckému fašizmu.

Nemci nespoznali Ducha Pravdy, neuverili jeho Posolstvu a odmietli posvätný boj za víťazstvo Svetla a dobra na zemi, ku ktorému boli povolaní. Namiesto toho iba primitívne usilovali o pozemskú svetovládu. Nemecký národ preto stratil svoju povolanosť a vesmírne sily, ktoré ho dovtedy podporovali, sa obrátili proti nemu a postavili sa predovšetkým na stranu ruského národa, ktorý niesol najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny, a ktorý predstavoval jedinú reálnu silu, schopnú poraziť nemecký fašizmus.

A tak, ako ako predtým cítili Nemci, že ich podporujú sily vesmíru, tak isto, keď sa karta obrátila, cítili aj Rusi, že za nimi v ich boji stojí posvätná sila. Rusi cítili, že sú to oni, čo majú morálne právo na víťazstvo. A tiež cítili podporu Cnosti hrdinského boja, stojacu za nimi a podporujúcu ich.

Toto hrdinstvo sa v radoch ruských vojakov prejavilo nesčíselne krát a v rôznych formách a podobách. V podpore Cnosti hrdinského boja a v presvedčení morálneho práva na víťazstvo obetovali tisíce ruských vojakov vlastné životy, idúc neraz proti mnohonásobnej presile a na istú smrť.

Veľká vlastenecká vojna má v dejinách Ruska doposiaľ výnimočné miesto, pretože išlo o neopakovateľné obdobie v histórii tohto národa, kedy ho v jeho spravodlivom boji podporovali sily vesmíru a ruský národ to jasne cítil a vnímal.

V tušení týchto súvislostí vznikla známa pieseň, z ktorej doteraz mrazí, a v ktorej sa hovorí o tom, ako ruský národ povstáva v posvätnej vojne na smrteľný boj. Pieseň dokonale vystihuje strhujúce a víťazné prúdenie vesmírnych síl, podporujúcich spravodlivý boj proti silám deštrukcie a temna. Vypočujete si ju, nechajte ju pôsobiť na svoj cit a všetko toto v nej nájdete:

Screenshot


I mnohé ruské vojnové filmy z obdobia druhej svetovej vojny nesú v sebe tušenie všetkých, vyššie uvedených skutočností. Takých filmov je viacero. Na mňa osobne nedávno silne zapôsobil jeden, v ktorom jasne vidieť obetavé hrdinstvo ruských vojakov, ale zároveň aj to, ako Nemci, hoci úplne na záver mohli vyhrať, v rozhodujúcej chvíli vnútorne zakolísali a ustúpili. Ustúpili, a potom už ustupovali až do Berlína, pretože Cnosť hrdinského boja a morálneho práva na víťazstvo už nestála za nimi a nepodporovala ich. Pozrite si ho:

Screenshot


Vznešená Cnosť hrdinského boja sa však opäť približuje k zemi! A to spolu so silami Svetla, ktoré ju majú konečne očistiť od všetkého, čo je Svetlu a dobru vzdialené. Ktoré majú zem očistiť od všetkého duchovne laxného a ľahostajného, od všetkého duchovne menejcenného a duchovne mŕtveho.

Lebo Duch Pravdy, ktorého náš svet nepoznal, ľudstvo upozornil na to, že sa blíži čas konečného zúčtovania celého nášho bytia. Že Stvoriteľ všehomíra vystaví každému z ľudí účet za to, akým spôsobom využil svoje bytie. Či k požehnanému úsiliu o hodnoty večné, alebo len k nízkemu úsiliu o hodnoty dočasné. Či k naplňovaniu hodnôt ducha, alebo len k naplňovaniu hodnôt pozemských. Či k rozvíjaniu duchovného poznania, obsiahnutého v Slove Ježiša Krista a v Posolstve Kristom zvestovaného Ducha Pravdy, alebo len k poznávaniu vecí pominuteľných a k honbe za pozemským prospechom a pozemskými pôžitkami.

Na planéte Zem dochádza k rozhodujúcemu boju medzi silami Svetla a silami temna, a ten je možné vnímať aj na pozadí koronavírusovej krízy. Sily Svetla smerujú ľudí počas tejto krízy k zamysleniu sa nad sebou a nad zmyslom vlastného bytia. Svetlé sily nabádajú ľudí k zásadnému hodnotovému obratu a k duchovnému obrodeniu.

Naopak, sily temna sa usilujú zneužiť koronavírusovú krízu k absolutnému ovládnutiu ľudstva a k jeho úplnému zotročeniu.

Posledný boj nastáva a morálne právno na víťazstvo stojí jednoznačne na strane Svetla. Vzchop sa preto človeče a s hrdinskou odvahou bojuj o svoje bytie! S hrdinskou odvahou bojuj o svoje právo žiť naďalej vo stvorení. Zo všetkých síl svojej duše sa primkni k hodnotám ducha, ktoré sú hodnotami dobra, spravodlivosti, čistoty a lásky k ľuďom i k Stvoriteľovi. Jedine tak sa postavíš na stranu Svetla, ktorá zvíťazí, pretože jedine za ňou stojí hrdinská Cnosť víťazného boja za správnu vec.

Tvoja ľahostajnosť a tvoja tupá orientácia iba na hodnoty materiálne ťa však spája s temnotou, ktorá bude porazená a zničená. A ty potom budeš musieť zahynúť spolu s ňou.

Rozhodujúci boj započal! O víťazovi je už rozhodnuté! Iba každý z nás má ešte možnosť rozhodnúť sa, na ktorú stranu sa pridá, a aký konečný osud tým pádom sám sebe nachystá.

» vaznost-doby.bloger.cz/... v spolupráci s M.Š.

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  3. 9. 2020 08:59
len pozor bratku, o nemeckej ríše sa sotva rozprávalo ešte pred prvou nie to ešte pred druhou svetovou vojnou. Dať do súvisu nemecký národ ktorý bol v niečom výnimočný? výnimočný? veď nemecko bolo najzaostalejšie po prvej svetovej vojne. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po zjednotení (1871) a v boji o získanie nových kolónií sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí – Anglicka a Francúzska. Neustále vzrastal aj spor Rakúsko-Uhorska s Ruskom o sféru vplyvu na Balkáne.

Už v poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo Nemeckého cisárstva a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa roku 1882 pripojilo Talianske kráľovstvo (Trojspolok). Trojspolok dotvorilo podpísanie zmluvy s Rumunskom v roku 1883. Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892 tzv. Dvojdohoda. V roku 1904 sa zblížilo Anglicko a Francúzsko a podpísali srdečnú dohodu (entente cordiale). Dotvorenie druhého vojenského bloku – Dohody (=Trojdohody) sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy v roku 1907.
 fotka
vreskot000  3. 9. 2020 09:00
prečo sí taký dopletený? počúvaj ma sem. je veľmi smutné, že napriek tomu, že dobrou štylistikou píšeš články, máš veľmi zaostalé myslenie a najmä chýba ti kritické myslenie
Napíš svoj komentár