Nie je to len únava...cítim aj iné zvláštnosti.
A siaham až na dno svojich bezduchých možností.
Snažím sa smiať, no nejde to len tak, z ničoho.
Potrebujem nehu, cit a objatie niekoho...

Človek by si myslel, že ono predsa nemôže mať takú silu,
no ja viem, že by som dala čokoľvek, nielen v túto chvíľu.
Je krajšie než všedný bozk, účinnejšie ako liek,
hlbšie ako oceán a čistejšie jak ktorákoľvek z riek.

Nemusíš nič povedať, ani len naznačiť nie je treba,
mne stačí to, že priviniem si k sebe Teba.
Všetkými zmyslami budeme sa dotýkať, želať si stále,
nech to raz príde...to najvysnívanejšie objatie – reálne.

 Báseň
Komentuj
 fotka
lawful_good  29. 3. 2007 17:04
Ten posledny vers je uplne senzacny.

Velmi pekne, musim uznat...
 fotka
kiki  29. 3. 2007 17:11
jo jo moc peknucke
 fotka
sarah_whiteflower  29. 3. 2007 17:30
Krásny nápad, a možno je to aj tým, že aj ja si takto neuveriteľne vážim objatie Básničky ti idú dobre, len tak ďalej, fajn sa to číta...

A určite to má zmysel
Napíš svoj komentár