O šťastí a čase a prítomnosti a budúcnosti

Posledné mesiace môjho života sa premenili na hon za šťastím. Neustále nový cieľ, kvôli ktorému nevnímam prítomnosť. Vidím iba to, čo bude, čo chcem, za čím idem. Zmaturovať, zmaturovať na samé, dostať sa na výšku, pracovať, zarobiť čo najviac, ísť tam, vidieť to a prežiť hento.

s kamarátmi na pivo, s partiou dám kino,
s chlapom na víno, sex za tým vínom /trocha pozmenené/

A potom, po dňoch ako tieto.. Si uvedomíš, že šťastie je niekde úplne inde. Neuteká zarovno s tebou, ani ťa nečaká v diaľke. Je stále tu - pri tebe, v týchto okamihoch. Stojí a čaká na teba.

Volá ti do práce a vraví "maminka, kedy prídeš?", a keď prídeš, objíme ťa a spýta sa, či ho vezmeš na ihrisko. Nehľadiac na to, ako skoro si vstávala, koľko hodín si odrobila a koľko ľudí ťa v ten deň naštvalo.. Proste choď. Lebo ten pocit, keď ťa bude držať celou cestou za ruku a blabotať ti tie malé miniatúrne zážitky z chvíľ, keď si bola preč... ten stojí za to a volá sa Šťastie.

Občas sa mi chce plakať a kričať a spomaliť čas, lebo mám pocit, že nestíham vlastný život. Že pri svojom tempe neustále iba bežím.. preč od šťastia. A práve preto, aspoň tieto chvíle... Naučila som sa vychutnávať si ich do poslednej sekundy. A hoci všetko naokolo kričí "si ešte mladá, musíš myslieť v prvom rade na školu, zabezpečiť seba aj syna, bla bla bla", tie chvíle sú poprepletané myšlienkami na to...

...aké by to bolo zobúdzať sa ráno na rozprávky hrajúce z TV v obývačke...
...zobúdzať sa vedľa milovaného a milujúceho...
...pripraviť raňajky, dve kávy a jeden čaj...
...zapadnúť do stereotypu všedných dní...
...vracať sa do bytu, ktorý nebude prázdny...
...a zaspávať pri slovách "ľúbim ťa, maminka"
...a "milujem ťa"...

(pozn.: je to príliš sladké na to, aby som to do zajtra nevymazala)

 Denník

20 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu