Dážď, ktorý priniesla Jeseň bol iba zhmotnením jej sĺz, ktoré ukrývala v sebe počas tých dlhých sychravých dní... Dni, kedy padajúce listy boli metaforou pre jej krvácajúce rany. Pozerajúc sa z okna, pijúc svoju šálku tmavej a horkej kávy, ktorej pachuť sa jej usadila na samom dne srdca a snívajúc o pocite tepla, ktoré jej do života tak rýchlo vniesol, ako aj odniesol, vánok Leta...

__________________________________________________________________

...na jej mihalnice dopadali prvé mäkké chumáče snehu. Vnímala ako potom v červených-krvavých pramienkoch stekajú po jej tvári - bolestivo stŕhajúc masku úsmevu, ktorú nosila tak dlho. Dotýkali sa jej pokožky a ona sa triasla zo strachu, čo všetko ešte dokážu odkryť. Snehovo biele vločky sa pri kontakte s ňou menili na červenkasté kvapky, ktoré zmývali všetky stopy krvi a bolesti po jej tele.
...no zároveň... akýmsi absurdným tíšili jej bolesť. Boli tu, aby jej pomohli zbaviť sa všetkých krvavých stôp, ktoré v nej zanechala minulosť a tesne predtým, ako ich chlad prenikol do jej vnútra... prestali padať.

__________________________________________________________________

Nevediac ako, kľačala na zemi, kolená zaborené v snehu, z očí sa jej rinuli slzy a spomedzi pier tiché vzlyky. Sneh odkryl celé jej krvácajúce vnútro a vytvoril priestor pre Jeho liečivé dotyky.

Vedela to v tej chvíli, keď ju nežne zdvihol zo zeme a vzal ju do náručia. Nemusela ani otvoriť viečka a on nemusel nič hovoriť.. Stačila jeho prítomnosť a vedela, že ju svojim objatím vzal do bezpečia - do jej (ich) vlastného sveta...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
riaaa  24. 10. 2013 14:20
Karinka ...
Napíš svoj komentár