Na stole stála prázdna plastová flaša. Civel som na ňu. Bol som na dne. Nebolo nikoho kto by ma vytiahol, nadvihol, odľahčil.

Ono vlastne... byť na dne nie je to najhoršie, čo vás môže v živote stretnúť. Predsa len je tam to dno... to je tiež opora, ktorá vás nepustí a nenechá vás padať vzduchoprázdnom.

Uvedomil som si túto pravdu a urobil si pohodlie (v jednom tom výstupku, čo je na spodku PET-iek).Ako samotné individuum v tom momente som bol na tom rovnako ako najúspešnejší a najšťastnejší človek na planéte. Na každého svieti slnko rovnako. Keď si hoviem, je to ako keď si hovie ten dotyčný o riadok vyššie.

Je potreba uvedomiť si jednu vec... keď chcete napredovať smerom nahor, nie je dobré šľapať vzduch. ÁNO, nepomôže to. ...Také veľké laby isto nemáte! Budete padať dole a ešte sa aj umoríte.
Dobré je zamerať sa, ešte v letku, na miesto dopadu. Potom to menej bolí ...
Po pristáti si ho preskúmať, zistiť všetky podmienky, parametre a možnosti... a ísť na vec.
Iba od dna sa môžeš odraziť nahor. Ked využiješ všetko čo vieš, tak veru aj poriadne vysoko!

Uvedomil som si aj túto pravdu. Začal som rásť na duchu.
... A rástol som
... a rástol
... a rástol
Pomaly som obopínal útroby fľaše. Celú som ju naplnil. Tlak začal narastať.... Začal byť neúnosný.

SAKRA SOM V PRDELY!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár