sivoko vasiko
grázivé tajníš
mysty duše
pájdi níž
i klesom dy dol
znejúca mi trníl vsužeň
.
zazdrav kôp dinšiek bôd
dáke krjev gobr dol gaia
zdadza het rvrk áhe rod
da luna dej srzieva áľiá
.
stoďjem hjár braeň
fúv i džietrjem ba smi
bjea
toľ milá mi toľ
i mystnu
škviar mja
maeso
šeha
pcizí hvej
bdo rod gŕleu
hmylu cyaeve gaiaj ryf
mja vema, vema hľeub
hmylu duše vluvy, t yd"
htô ľjécyľ pťimka svôd
brongi i rvježi mystu ú
bdo hrňae gaie maeso
tô wnvn maeso
zgrbuv.
inak
chutný
mesiac
prosto sivý,
ututlávaš všetky
fantázie, sem poklesni, nižšie zídi,
bolesť tupú počuť nech je. obrov pros
o kopy hviezd, nech ryjú sa do zemskej
kôry a odtiaľ ich svetlom povznes,
jas do žiary nech sa vnorí
.
tu som, dýcham
vzduch a hádam, kam si zmizol.
ani slov niet, ani potúch a telo mi
hnev zhrýzol. preteká, čo svetlo
hromadilo svižne v zemských
dráhach. tam vezmi si ma
stadiaľto do hĺbky vnútri,
hýb sa! to prázdno vrní
v tóne, čo spieva, píska
o zlosť a tak krúti telom
zeme, že tela tvojho
jemného mám
dosť
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
» desk.unita.it/cgi-bin/showimg...