Držíš diétu z nejakého dôvodu, napriek tomu ti je pred stôl predostretá zmrzlina.. Vyzerá nádherne a fresh, je farebná a lákavá. Dostávaš na ňu chuť. Ochutnáš jednu lyžičku. Zistíš, že je sladučká a osviežujúca a chceš zrazu viac a viac lyžičiek, nie ty ju chceš zjesť celú. Lenže niekto veľmi sebecký ti ju zoberie (chce sa venovať práci, športu a nemá čas). V tebe, ale tá chuť ostáva. Vryla sa niekde do mozgu a premieňa sa na túžbu po zmrzline, ktorú ale nedokážeš uspokojiť. Prechádzajú dni, mesiac a ty pomaly zabúdaš na fantastickú chuť zmrzliny a túžba utícha. Asi po dvoch mesiacoch ti niekto opäť predostrie pred stôl tú istú zmrzlinu. Keď ju uvidíš neodoláš a chceš znova zacítiť tú sladkú chuť, ale bohužiaľ sa ti dopraje zase len jedna lyžička a celé to začína odznova. Túžba sa ti pripomenie, zosilnie lebo vieš, že ju nedokážeš uspokojiť ani zahnať substitútmi. A tak si pomaly uvedomuješ, že ak nemôžeš zjesť celú zmrzlinu, tak ju nechceš radšej chutnať vôbec. A keďže nevieš tú túžbu ovládať a je to silnejšie ako ty, uvedomuješ si, že najlepšie bude, ak ti ju vôbec nebudú ukazovať a predostierať pred oči, lebo by si inak neodolal. A tak sa rozhodneš vyhýbať zmrzline, jej zjavu, chuti, vôni.... A keď tak ďalej rozmýšľaš tiež si uvedomuješ, že ak by ti bolo dožičené zmrzliny, tak by nebolo dobré zjesť všetky štyri kopčeky naraz, lebo by ti mohlo zostať zle, alebo by si sa prejedol. Uvedomuješ si, že najlepšie je vychutnávať pomaly, postupne, po lyžičkách a neskôr po kopčekoch. Možno po dvoch kopčekoch zistíš, že ti prestala chutiť a chceš inú sladkosť, alebo potrebuješ pauzu od sladkého, alebo možno sa jej preješ, alebo možno ti tak zachutí, že zješ ďalšie dva kopčeky a zistíš, že si na nej závislý...
Takže ja by som rada bola tá zmrzlina a ty si pre mňa čokoláda (zmrzlinu neľúbim preto čokoláda). Chcem z nej postupne ochutnávať čoraz viac, ale ak z nej nemôžem mať zväčšujúce sa množstvo, aby som uhasila túžbu, tak radšej nechcem čokoládu vôbec ani len vidieť, aby nepokúšala. A viem, že riskujem závislosť na nej. Tiež si uvedomujem, že veľakrát som sa popálila a sklamala na iných závislostiach po sladkostiach, ale som ochotná to risknúť znova. Chcem si ju postupne pomaly vychutnávať, tak veľmi mi zachutila čokoláda.

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
jaro1991  9. 10. 2009 23:08
ze by bola ta cokolada metafora na nieco ine ...
Napíš svoj komentár