Výcuc mojich najväčších školských failov - pokračovanie

Prišli ďalšie semestre a ja som si naivne myslel, že všetky trápnosti som si musel minúť minimálne na pár rokov dopredu. Omyl.
Ruština. Pre mňa nový jazyk, ktorý som musel zvládnuť, avšak daný na kritický čas, raz do týždňa o pol ôsmej. Prvý semester som tam bol tuším dvakrát. Noc pred záverečným testom som bol pripravený všetko dohnať. Bol pokojný decembrový večer, káva nachystaná, mozog dokonale koncentrovaný. Idylku kazila len maličkosť – horiaci susedov dom. Pokúšal som sa sústrediť, ale po tom, čo sa niekto ešte preboril do ich záhradného jazierka...no nesleduj to. S odretými ušami som prešiel, avšak náprava bola v nedohľadne...
V ďalšom semestri ruštiny ma tiež veľmi rýchlo prešlo neúspešné formulovanie odpovedí na otázky, prečo zase niečo neznaju. Tentoraz mi však na poslednom a zároveň prvom termíne bod chýbal. Je komické, aké absurdné predstavy človeka napadnú vo chvíli, keď sa ho jeho homosexuálny učiteľ opýta, v miestnosti kde sú len oni, ako sa dohodnú. Našťastie som dostal ďalší termín, ale v tej chvíli by ste mi do zadku nestrčili ani vlas...
Ostatné predmety mi šli, motivačnému mi bránila snáď len tá ruština. Neskôr sa pridala ekonomika, predmet, v ktorom som si myslel, že budem istý. Suverénne som opäť prišiel na posledný termín o tretej. Smola, že test sa písal o jednej. Zapojením všetkého šarmu som si ho mohol ešte napísať, skúšku som však nečakane nedal. Nespravenie skúšky, keď neviete je síce bežná vec, ale také bežné už nie je, keď ako vysvetlenie dostanete 4 argumenty tohto typu: ste mi sympatický rada by som Vás uvidela aj o rok, ja ešte aj schudnem, radosť bude aj na Vašej strane pri pohľade na mňa, zopakujete si to aspoň na štátnice a dievčence tam nebudú aspoň samé...
O rok som nespravil najskôr ani test. Na opravný nás prišlo málo, tak nás docentka miesto toho pozvala na pivo. Tam nás zlanárila na napísanie toho testu. Vtipná to situácia, keď vyučujúci kúpi ďalšie kolo a vy len konštatujete, že to už musí byť posledné, aby ste vôbec na ten test videli. Pri teste neviem či to bolo tým pivom, ale rozhodne nezaškodilo...
V novembri sa organizovali beánie pre prvákov a ja som sa pochopiteľne so spolužiakmi tešil na poslednú veľkú akciu pred blížiacim sa skúškovým. Pilo sa o život a na debaty o škole bolo prísne embargo. Existujú však pedagógovia, ktorí sa nedokážu baviť o ničom inom. Jeden z nich si ku mne v neskorej hodine prisadol a opäť spustil to svoje. V značne podguráženom stave som sa po vybratí slamky z drinku, ala môj prútik, zmohol len na dve slová – Avada kedavra. Moje jediné šťastie bolo, že ten docent nemá doma ani televízor...
Nastal čas písania bakalárok a napriek tomu, že som mal v hlave už všetko premyslené a pomocnú literatúru pripravenú, do písania ma ani nehlo. Čakal som na svoju hlavnú nosnú knihu. Keď tesne pred odovzdávaním bakalárok mi konečne zo zahraničia prišla, takmer som odpadol. Tá kniha bola čisto obrázková...
To, ako som tú bakalárku mohol napokon napísať za tri dni písania nonstop, ešte aj cez noci, nebudem opisovať. Nemôžem tomu uveriť doteraz.
Najväčší fail samozrejme ako perlička na záver:
Kvôli podceneniu som musel ísť na opravné štátnice. Na nich mi ešte chceli pomôcť prilepšiť známku, no na otázku, akou menou sa platí v jednom východoeurópskom štáte, som si nespomenul na odpoveď. Mimochodom, bolo to euro. Po doodpovedaní mi hlava takmer okamžite vypla. Ako som ešte jednej docentke, ktorá spracúvala naše papiere podával tie svoje, hovorí mi, že tá jedna otázka, to je euro. Samozrejme, môj čerstvo načítavajúci sa systém mozgu, vydal signál – vyber peňaženku a podaj jej euro za tú jednu otázku, z ktorej si odpovedal. Ťažko povedať, či vôbec nejaká komisia v histórií zažila taký záchvat smiechu ako tá, ktorá bola svedkom evidentného pokusu o podplatenie jedným eurom...

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu