Oči uprené na dvere
čakám kedy sa otvoria
očami plných nádeje
čakám koho to uvidia

Stále prichádzajú ľudia
no ty medzi nimi nie si
tvoje kroky nezablúdia
tam, kde sa na teba teším

Tak sedím v našej kaviarni
všetko mi ťa tu pripomína
myseľ mi vraví zabudni
a utop sa v litroch piva

Pretože odkedy si preč
mlčky tu sedím na mieste
premýšľam čo to vlastne chceš
a kto ma cez to prenesie

Pomaly je záverečná
tajne dúfam, že to stihneš
až čašníčka nepríčetná
povie pravdu, že neprídeš

 Blog
Komentuj
 fotka
zabudnuta  15. 2. 2011 22:08
wuaw...pekne napísané, dobre vystihnuté...klobúk dole
 fotka
ironic  16. 2. 2011 17:25
@zabudnuta vďaka, len škoda, že je to asi pravda
Napíš svoj komentár