Ale v živote treba niekedy riskovať. Do smrti by som si vyčítal, keby to vtedy vzdám. Našťastie sa nám hroziaci medziročník podarilo zažehnať a práve táto iskra nádeje dokázala opätovne zapáliť môj životný optimizmus. Deň predtým rozhodujúcim testom mi však nebolo všetko jedno.
Volal som s ňou v ten večer a jednoducho som nedokázal skryť depresiu v mojom hlase. Prosil som ju aby zložila. Každý tón jej príjemného hlasu vo mne vyvolával hrozný pocit, ktorý mi hovoril, že mi bude veľmi chýbať, keby sa to nepodarilo. Musel som zložiť. Plakala kvôli tomu. Dlžím jej veľké ospravedlnenie, chcem aby vedela, že spravím čokoľvek, aby kvôli mne už nikdy nemusela vyroniť čo i len jedinú slzu.
Na jednom z našich prvých stretnutí sa ma pýtala, ako si predstavujem moju priateľku - nevedela, že presne ako ju. Pýtala sa ako by som sa do nej mohol zaľúbiť - nevedela, že by to bolo úplne ľahké. Ešte jej musím toľko toho povedať, lebo zatiaľ si o mne myslí a robí si srandu, že som:
- opilec, keď chodím piatok s chalanmi na pivo. Skutočnosť je taká, že jediná vec, z ktorej sa túžim opíjať je len ona
- kleptoman, lebo keď ideme z toho piva, tak si niekedy ukradneme po jednej žemli z miestnej pekárne. V skutočnosti však jediné moje kleptomanské chúťky túžia kradnúť jej krásne úsmevy
- slepý a posiela ma k očnému, keď tvrdím, že je nádherná. Raz na to určite príde a pochopí tiež, že aj napriek tomu aká je krásna, to nie je ten pravý dôvod, prečo ju mám tak rád.
Už včera sme si doma postavili stromček a okrem toho, že som konečne pocítil, že idú Vianoce som si uvedomil jedno - tento rok som asi naozaj musel poslúchať, keď som ten najkrajší darček dostal dokonca predčasne...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár